Arno Puškáš bol ikonou Vysokých Tatier

Popredný horolezec, publicista, chatár, člen Horskej služby Arno Puškáš bol skutočnou ikonou Vysokých Tatier. Začínal ako horský nosič. Trinásť rokov bol chatárom na Chate pod Rysmi, neskôr prešiel na dnes už neexistujúcu Kežmarskú chatu. Od založenia Horskej služby sa stal jej dobrovoľným členom, záchranárom. Ako horolezec   od roku 1950 do roku 1980 urobil 209 prvovýstupov, z nich viac ako stovku v zime. Bol grafik a publicista, významne propagoval hory, horolezectvo a najmä milované Vysoké Tatry. Zomrel ako 76-ročný pred štvrťstoročím, 9. júna 2001, pochovali ho na cintoríne v Novom Smokovci. Na hrobe má tabuľu, ktorú si sám navrhol…

Arno Puškáš sa narodil 4. februára 1925 v Košiciach. Do Tatier, presnejšie Tatranských Zrubov, sa dostal počas základnej vojenskej služby. Robil tu lyžiarskeho a lezeckého vojenského inštruktora. Po vojne sa do Tatier vrátil. A už z nich neodišiel. Naše veľhory mu ponúkli to, po čom túžil. Po chatárčení, lezení, písaní. Jeho 26-členné družstvo  prešlo počas prvého zimného kolektívneho prechodu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier 26,5 kilometra. Bolo to v roku 1955 a sám tento prechod inicioval. Dodnes je to jedna z najväčších expedičných akcií vo Vysokých Tatrách.

Známe sú jeho výstupy na pravý pilier Galérie Ganku, na Ošarpance, Voliu vežu. Ako prvý preliezol Stanisławského komín v severnej stene Malého Kežmarského štítu spolu s českým spolulezcom Karolom Cermanom. Vystúpil na Mt. Blanc, Grossglockner, bol v Pyrenejách, na Atlase, Olympe, Pamíre, v nórskom pohorí Romsdal, saharskom pohorí Ahaggar a Fanských vrchoch v Tadžikistane. V roku 1969 a 1971 bol účastníkom prvých československých himalájskych expedícií na Nanga Parbat. Na tej druhej vystúpil na Čongru (7 510 m), predvrchol tejto osemtisícovky, a juhovýchodný vrchol Nanga Parbatu (7 530 m).  

Bol aj naším najvýznamnejším horolezeckým publicistom. Na jeho konte je 18 kníh, dve poviedky a asi 1 200 článkov s horolezeckou tématikou. Tomu všetkému korunuje desaťdielny Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry, ktorého písal a vydával 32 rokov. Prvý diel monografie vyšiel v roku 1957. Je to jediná kompletná slovenská tatranská monografia a bude navždy základom pre akúkoľvek prácu v tejto problematike. Arno Puškáš zachytil na tritisíc stranách množstvo výstupov a zároveň vyriešil názvoslovie mnohých horolezeckých objektov.

Pamätníci na neho spomínajú ako na elegantne oblečeného, svojrázneho chlapíka, ktorý mal vždy poruke dobrodružné historky z tatranského prostredia. Známy dokumentarista Pavol Barabáš o ňom hovorí s veľkou úctou. Podľa neho je najvýraznejšou postavou slovenského horolezectva v období po druhej svetovej vojne. Arno Puškáš navždy odišiel pred štvrťstoročím, 9. júna 2001, mal 76 rokov. 

Zdroj a foto: Wikipedia, Cezhory.sk, SME, JAMES, FB