Jindřich Plachta, profesor Matulka v komédii Cesta do hlubin študákovy duše

Keď český herec Jindřich Plachta nastúpil v roku 1930 do Divadla Vlasty Buriana, vydržal v ňom len tri roky. Pamätníci hovoria, že dôvodom bola žiarlivosť samotného riaditeľa a fenomenálneho komika Vlastu Buriana. Ten ťažko znášal, že diváci odmeňujú hlasnejším smiechom i potleskom jeho kolegu. So svojou výškou 198 centimetrov, vyziabnutou postavou  a dobráckym výrazom tváre bol Jindřich Plachta predurčený na komediálne úlohy, v ktorých sa humor snúbil s hlbokou ľudskosťou a prirodzenosťou. Taký bol najmä dobrosrdečný profesor Matulka v komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše. V komédii To neznáte Hadimršku hral po boku Vlastu Buriana,  vo filme Muži v offsidu zasa s Hugom Haasom. Martin Frič obsadil Plachtu do legendárneho filmu Anton Špelec ostrostřelec opäť s Burianom v hlavnej úlohe. Vo filme Uličnice  s ním hral aj náš František Krištof-Veselý. Jindřich Plachta sa narodil 1. júla 1899, zomrel pred 75 rokmi,  6. novembra 1951 len ako 52-ročný.

Jindřich Plachta, vlastným menom Jindřich Šolle sa narodil v Plzni. Pseudonym „Plachta“ si dal podľa školskej prezývky, keď ako chudé dieťa nosil pelerínu, ktorá na ňom viala ako plachta.
V roku 1918 absolvoval Obchodnú akadémiu a stal sa úradníkom, hoci o svojom nadaní na tento druh práce veľmi pochyboval.
Už v tom čase tajne účinkoval na rôznych menších scénach s vlastnými scénkami, okrem iného v kabaretoch Červená sedma či Satyr. Okrem iného v divadle aj napovedal, ale robil to tak nešikovne, že diváci plakali od smiechu, čo Plachtu katapultovalo z šepkárskej búdky rovno na javisko a pred filmovú kameru. Plachta mal od mladosti podlomené zdravie, trpel žalúdočnými vredmi, odišiel do predčasnej penzie a venoval sa už len herectvu.

Už v roku 1926 sa objavil v nemej verzii Dobrého vojaka Švejka, ktorú nakrútil Karel Lamač. Ten istý režisér ho spolu s Vlastom Burianom obsadil do komédie C. a K. polní maršálek. Významnejšie úlohy však Plachta dostal až neskôr. Spomedzi množstva postáv Jindřicha Plachtu vyniká najmä profesor Matulka v komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše. Postava učiteľa, ktorý má strach podstúpiť štátnice, hoci sa na ne roky pripravuje, bola samotnému Plachtovi blízka – podľa kolegov bol nesmelý, trpel pocitmi neistoty a obrovskou trémou. 

Nestály a nepraktický bol aj v súkromnom živote. S manželkou Máriou mali syna Zdeňka a dcéru Alenu, od rodiny však odišiel, hoci býval v jej blízkosti a s deťmi sa často stretával. Počas okupácie pomáhal prenasledovaným rodinám, spolupracoval s odbojom aj za cenu vlastného ohrozenia. Po 2. svetovej vojne chodil hrať na vidiek či do tovární a dokonca dobrovoľne brigádoval v bani. Práve na následky vyčerpania z ťažkej fyzickej práce zomrel ako 52-ročný.

Zdroj a foto: Wikipedia, ČSFD, Teraz.sk, IMDb, Medium.cz, FB