Andrej Bagar stál pri kolíske slovenského divadla, bojoval v SNP, vzniká o tom film

Andrej Bagar bol jedným zo zakladateľov slovenského divadelníctva a jeden z prvých profesionálnych slovenských hercov. Bol spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine, v čase Slovenského národného povstania zakladateľom a vedúcim Frontového divadla, organizátorom povojnového kultúrneho a umeleckého života na Slovensku, jedným z najvýznamnejších hercov Slovenského národného divadla, divadelným režisérom a pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoje zrelé herecké umenie na javisku SND brilantne predviedol v hrách Macbeth, Hamlet či Večer trojkráľový od Williama Shakespeara, bol prvým slovenským Hamletom. Zažiaril i na striebornom plátne, napríklad v životopisnom filme Milan Rastislav Štefánik, v dráme Varúj…!, v historickej satire Zemianska česť alebo v klasike Jánošík. Od roku 1979  je po ňom pomenované Divadlo Andreja Bagara v Nitre. O jednej z najvýznamnejších osobností slovenského divadelníctva a jeho Frontovom divadle v SNP režisérka Mariana Čengel Solčanská práve nakrúca film s názvom Autobus do Vlčích dier. Andrej Bagar sa narodil 29. októbra 1900 v Trenčianskych Tepliciach. 

Od roku 1914 sa vo Viedni učil za čalúnnika a súčasne študoval dekoratérstvo na umelecko-priemyselnej škole. V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a poslali ho na taliansky front. Po vojne krátko pracoval ako robotník vo svojom rodisku. Už vo Viedni hrával ochotnícky divadlo a pokračoval aj po návrate domov.  V roku 1921 sa zúčastnil konkurzu Družstva SND a spolu s Jozefom Kellom, Gašparom Arbetom, Jánom Borodáčom a Oľgou Borodáčovou-Országhovou patril ako člen Propagačného činoherného súboru SND zvaného Marška k prvým slovenským profesionálnym hercom. Keď sa súbor po roku pôsobenia rozpadol, odišiel Andrej Bagar študovať herectvo do Prahy na dramatické oddelenie konzervatória. Od roku 1927 bol hercom a režisérom SND v Bratislave, účinkoval nielen v činohre, ale i v opere a balete. 

V roku 1939 ho zatkli pre ilegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa po roku z väzenia vrátil, nemohol hrať v divadle a pôsobil ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave pod pseudonymom Ján Minárik podľa rodného mena svojej matky. V rokoch 1942 a 1943 ako hosť režíroval v nitrianskom Slovenskom ľudovom divadle, v roku 1944 spoluzakladal Slovenské komorné divadlo v Martine. Režíroval tu prvú inscenáciu tohto mladého súboru Filip II. od belgického dramatika Emila Verhaerena a vytvoril v nej aj titulnú úlohu. Táto protitotalitná hra vyvolala nepriaznivú reakciu úradov a Bagar bol nútený z Martina odísť. V období Slovenského národného povstania sa stal zakladateľom a vedúcim zájazdového Frontového divadla, ktoré pracovalo pri Veliteľstve čs. armády v Banskej Bystrici. Po ústupe povstalcov do hôr pomáhal vydávať povstalecké noviny. 

V roku 1945 menovali Andreja Bagara za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého riaditeľa Slovenského národného divadla. Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Andrej Bagar zomrel 31. júla 1966 v Bratislave. 

Zdroj a foto: Wikipedia, SND, Teraz.sk, ČSFD, Trenčianske Teplice, FB, IMDb