Bohuš Záhorský, skvelý herec, elegán a džentlmen

Bohuš Záhorský začínal hereckú kariéru v Osvobozeném divadle, kde mu Voskovec a Werich písali úlohy priamo na telo. Jeho prvou postavou bol zákerný Lang v Golemovi, ktorého si s úspechom zopakoval aj o dvadsať rokov neskôr vo filme Cisárov pekár – pekárov cisár. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Náš dědek Josef a v mnohých ďalších, kráľa hral v Šílene smutné princezne. Viac než tridsať rokov patril k oporám pražského Národného divadla. V dabingu jeho hlasom hovorili Jean Gabin či Spencer Tracy. Bol to elegán, chodil perfektne oblečený, často s charakteristickým motýlikom a mal spôsoby skutočného džentlmena. V divadle bol pre všetkých Bohoušek alebo Bonbónik,  k ženám sa správal nesmierne pozorne a noblesne, dámam vždy pobozkal ruku, hovorili mu „posledný barón“. Narodil sa 5. februára 1906, zomrel 22. septembra 1980, dožil sa 74 rokov. 

Keď sa Bohuš Záhorský predstavil v roku 1946 prvýkrát na scéne Národného divadla, diváci ho mali stále zaškatuľkovaného ako hviezdu Osvobozeného divadla a čudovali sa, prečo ho obsadzujú do malých úloh. Situácia sa našťastie čoskoro zmenila a obľúbený herec tu stvárnil množstvo veľkých postáv  svetového i domáceho repertoáru. Často hral vo filme,  od roku 1932 vytvoril takmer stovku postáv. Vo vyššom veku dostával často úlohy starých a múdrych mužov.  Pro svoj výrazný hlasový prejav pôsobil i v rozhlase a dabingu, jeho hlasom hovorili po česky Jean Gabin či Spencer Tracy. 

Narodil sa ako Bohumil Záhorský, meno Bohuš začal používať až v dospelosti. Jeho otec bol profesorom a iste ho spočiatku mrzelo, že nepodarený synček nedokončil reálku ani konzervatórium. Keď ale videl jeho umelecký vzostup, určite mu všetko odpustil. Kolegovia ho mali radi kvôli jeho prívetivej povahe a srdečnému vzťahu k ľuďom. K ženám sa správal nesmierne pozorne a noblesne, dámam vždy pobozkal ruku, hovorili mu „posledný barón“. V divadle bol pre všetkých Bohoušek alebo Bonbónik.  Chodil  perfektne oblečený v obleku, ušitom na mieru v krajčírskom salóne a mal spôsoby skutočného džentlmena. 

Za zmienku stojí príbeh jeho manželstva s hereckou kolegyňou Vlastou Fabianovou. Po rozchode so svojou prvou ženou sa s ňou zblížil, Fabianová v roku 1962 ovdovela a ich sobášu zdanlivo nestálo nič v ceste. Lenže vyšlo najavo, že Záhorského predvojnová rozluka s prvou ženou je neplatná. Herec musel preto znovu požiadať o rozvod a svoju vyvolenú si mohol nakoniec vziať až v roku 1971, keď mal 65  a nevesta 59 rokov. Potom žili spokojne v byte s výhľadom na Národné divadlo, voľné chvíle trávili na chate, kam radi pozývali priateľov a Záhorský im s chuťou vyváral. Zomrel 22. septembra 1980, Fabianová za ním odišla o 11 rokov neskôr.

Zdroj a foto: Wikipedie, Seznam, ND, ČSFD, YouTube, IMDb