Pomoc nemusí stáť len na jednom človeku

V mnohých rodinách sa starostlivosť o seniora postupne sústredí na jedného človeka. Často je to dcéra, syn, partner alebo niekto, kto býva najbližšie a „vie si to zariadiť“. Najprv ide o pár drobností, no časom pribúdajú lekári, nákupy, lieky, telefonáty, vybavovanie aj nečakané situácie. Človek si zvykne, že sa naňho všetci spoliehajú. A ostatní si zasa zvyknú, že veci nejako fungujú.

Keď je všetko na jednom človeku

Takéto usporiadanie však býva dlhodobo neudržateľné. Neformálny opatrovateľ má popri starostlivosti často vlastnú rodinu, zamestnanie aj ďalšie povinnosti a potrebuje sa starať aj o vlastné zdravie. Ak zostane na všetko sám, postupne rastie únava, podráždenosť, pocit krivdy aj obava, čo sa stane, keď už nebude vládať. Aj silní ľudia sa unavia.

Pomoc nemusí byť veľká, aby pomohla

Dobrá správa je, že pomoc nemusí znamenať, že si každý v rodine prevezme rovnaký diel starostlivosti. Niekto môže zabezpečiť nákup, iný pravidelný telefonát, dopravu k lekárovi, vybavenie receptov či kontakt so službami. Človek, ktorý býva ďalej, môže pomôcť s administratívou, objednávaním termínov alebo sledovaním platieb. Aj malé zapojenie viacerých ľudí môže výrazne uľaviť tomu, na koho starostlivosť dopadla najviac. 

Dôležité je pomenovať veci nahlas

Pomoc v rodine často nefunguje nie preto, že by ľudia nechceli pomôcť. Ale preto, že veci zostanú nepovedané. 

Rodinná dohoda býva jednoduchšia, keď sa začne konkrétne. Namiesto vety „potrebujem, aby ste mi viac pomáhali“ môže zaznieť napríklad: „Vedela by si každú stredu zavolať mame?“ alebo „Môžeš raz mesačne zabezpečiť recepty a vyzdvihnúť lieky?“ Konkrétna prosba sa ľahšie prijíma, plánuje aj splní.

Užitočné je dohodnúť sa aj na jednoduchom náhradnom pláne: kto zaskočí, ak človek, ktorý zabezpečuje väčšinu starostlivosti, ochorie alebo potrebuje pár dní voľna. Práve zastupiteľnosť často rozhoduje o tom, či rodina zvládne nečakanú situáciu bez chaosu.

Pomôcť môže aj širšie okolie

Do pomoci sa podľa situácie môže zapojiť aj širšie okolie – susedia, priatelia, obec, komunitná organizácia alebo dostupná sociálna služba. Nemusia nahradiť rodinu, ale môžu odľahčiť konkrétnu časť starostlivosti a zároveň pomôcť seniorovi udržať kontakt s ľuďmi a bežným životom.

Pre samotného seniora je dôležité, aby sa o rozdelení pomoci nerozhodovalo bez neho. Ak to jeho stav umožňuje, mal by vedieť, kto a s čím mu bude pomáhať, a mať priestor povedať, čo mu vyhovuje. Pomoc má prinášať bezpečie a rešpekt, nie pocit, že nad vlastným životom stratil kontrolu.

Aj malé zapojenie viacerých ľudí môže výrazne zmeniť atmosféru v rodine. Starostlivosť sa stáva prehľadnejšou, menej krehkou a nemusí stáť na jedinom človeku. Aj preto SILVERGON rozvíja nástroje, ako je aplikácia SILVERGON careplan, a komunitné aktivity zamerané na jednoduchšie rozdelenie úloh, vzájomnú pomoc a podporu rodín, ktoré sa starajú o svojich blízkych.

Starostlivosť sa nemusí zmeniť zo dňa na deň. Stačí, keď na ňu postupne nebudete sami.

Zdroj a foto: SILVERGON