Ľudo Zelienka bol Ujo z Detvy aj úspešný spisovateľ humoristických poviedok

Spisovateľ, prekladateľ a publicista Ľudo Zelienka, známy ako Ujo z Detvy, patril medzi najuznávanejších slovenských ľudových rozprávačov. Používal aj pseudonymy Detvan, Hron či Ľudovít Radimovský a svojím rozprávaním mnohokrát pošteklil bránice množstvu poslucháčov. Úspešný bol aj ako spisovateľ najmä svojimi humoristickými poviedkami. Populárnymi sa stali knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty a Športové smiechoty. Menej sa vie, že sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania. Spisovateľ, humorista a obľúbený ľudový rozprávač Ľudo Zelienka zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave vo veku iba 59 rokov.

Jeho láskou na celý život bolo stredné Slovensko, o čom presviedčal v každom svojom vystúpení aj v napísanom texte s príslovečným humorom. Ľudo Zelienka sa narodil 5. decembra 1917 vo Zvolene. Vzdelanie nadobudol na gymnáziu v rodisku a na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. Po externom štúdiu etnografie promoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Zolnej a v Budči. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave a od roku 1950 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve ako propagačný redaktor a neskôr šéfredaktor oddelenia časopisov.

Nadanie pre tvorbu krátkych literárnych žánrov, čŕt, fejtónov a poviedok prejavil už ako stredoškolský študent. Jeho pokusy sa dostali na stránky časopisov a novín i do rozhlasového vysielania. Knižne debutoval v roku 1950 divadelnou hrou pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa. Už v prvých prácach Ľuda Zelienku sa odrazil jeho záujem o ľudovú slovesnosť, čo podporil zbieraním anekdot a rôznych historiek. Využil ich najmä pri písaní scenárov k humorným programom, v ktorých ako Ujo z Detvy rozdával smiech plnými hrsťami.

Tvorba pre deti zohrávala významnú úlohu v živote Ľuda Zelienku. Išlo predovšetkým o bábkové a divadelné scénky, dramatizácie klasických a ľudových rozprávok pre potreby detských divadelných súborov, ale aj spevníky pre mladých skautov a iné mládežnícke skupiny. Bol autorom hry Figliari spod Poľany, podľa ktorej napísal libreto pre prvú detskú operu Rozprávka pri praslici. Z jeho pera vzišla tiež veselohra Živý kútik a bábková hra Tragédia prvých letcov.

Popularitu Ľudo Zelienka získal najmä vďaka svojim humoristickým, anekdotickým poviedkam, ktoré sú literárnym dopracovaním jeho estrádnych vystúpení ľudového rozprávača. Ide o knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty a Športové smiechoty. Napísal aj o kriminálnu hru Vo vyšetrovacej väzbe, bol autorom veselohry so spevmi a tancami Žinčica kontra infarkt či populárneho 5-dielneho televízneho seriálu Chválenkári. Svoje rozprávačské umenie využil aj pri tvorbe kabaretov.

Spisovateľ, humorista a obľúbený ľudový rozprávač Ľudo Zelienka zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave vo veku iba 59 rokov. Jeho odkazu sa pozoruhodným spôsobom venuje Divadlo Zelienka zo Zvolena.