Plánička a Schrojf boli brankárskymi legendami

František Plánička a Viliam Schrojf boli najslávnejšími brankármi v histórii československého futbalu. Obaja priviedli reprezentačné mužstvá k strieborným medailám na majstrovstvách sveta. František Plánička sa dožil 92 rokov, zomrel pred šiestim desaťročimi 20. júla 1966 v Prahe. Vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta, v jeho dobe mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska. Do finále majstrovstiev sveta v Taliansku 1934, kde československé mužstvo prehralo 1:2, svojich spoluhráčov priviedol na trávnik s kapitánskou páskou. O takmer tridsať rokov mladší Viliam Schrojf si skvelými zákrokmi získal prezývku „čierna mačka“. Najpamätnejšie chvíle zažil v drese československej reprezentácie počas majstrovstiev sveta 1962 v Čile, kde so spoluhráčmi získal nielen striebro, ale bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára šampionátu.

Franta Plánička sa narodil sa v známej pražskej štvrti Žižkov v rodine truhlára Karla Pláničku a jeho detstvo poznačilo, že jeho otec narukoval do I. svetovej vojny a on musel pomáhať mame v starostlivosti o rodinu a svojich dvoch bratov. Až keď sa otec vrátil, mohol sa naplno venovať svojej vášni – futbalu, najskôr ako hráč v poli, až neskôr ako brankár. Hrával sa menší klub SK Bubeneč a zakrátko sa začalo hovoriť o jeho prestupe do najslávnejšieho českého klubu Sparty Praha. Napokon z toho zišlo, považovali ho za neperspektívneho kvôli jeho menšej postave, meral iba 172 centimetrov.

A tak sa upísal úhlavnému rivalovi Sparty, pražskej Slávii, známej ako „zošívaní“ podľa svojho bielo-červeného dresu. SK Bubeneč za neho dostala 800 korún, Plánička z nich nevidel ani halier. Bola to veľmi dobrá investícia. František Plánička nevysokú postavu nahrádzal neuveriteľnou mrštnosťou a vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta. V tom čase mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska. V 73 zápasoch obliekol reprezentačný dres. V celom svete uznávaný brankár zostal až do konca svojej kariéry verný pražskej Slávii, za ktorú odohral cez 700 zápasov a menovali ho čestným kapitánom mužstva.

Do finále majstrovstiev sveta v Taliansku 1934, kde československé mužstvo prehralo 1:2, svojich spoluhráčov priviedol na trávnik s kapitánskou páskou. Ťažko sa vyrovnával s pocitom krivdy, keď v Ríme reprezentáciu vo finále poškodil švédsky rozhodca Eklind. Už vtedy označila svetová tlač za morálneho víťaza československé mužstvo. Na verejnosti sa však k tejto téme vyjadroval dosť zdržanlivo. „Čomu by prospelo meniť po toľkých rokoch históriu,“ povedal začiatkom roku 1996 František Plánička v súvislosti so znovu otvorenou otázkou, či by Taliani nemali vrátiť zlaté medaily. Aj to dokazuje, že to bol veľký športovec, za celú svoju kariéru ani raz nebol napomínaný ani vylúčený, udelili mu cena UNESCO fair play. Dožil sa 92 rokov, zomrel 20. júla 1966 v Prahe.

Čierna mačka patrila Slovensku

O takmer tridsať rokov mladší Viliam Schrojf pochádzal tiež z Prahy, jeho klubová kariéra je však najsilnejšie spojená so Slovanom Bratislava. V Čechách ho nikdy nepovažovali celkom za svojho, pravdepodobne aj kvôli Pláničkovmu kultu. Najpamätnejšie chvíle zažil v drese československej reprezentácie počas majstrovstiev sveta 1962 v Čile, kde so spoluhráčmi získal nielen striebro, ale bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára šampionátu. Legendárneho brankára kvôli jeho mrštnosti a skvelým zákrokom prezývali „čierna mačka“. Vicemajster sveta z roku 1962 má na svojom konte aj bronz z majstrovstiev Európy 1960, v roku 2003 ho zaradila Európska futbalová únia UEFA medzi 50 najlepších futbalistov polstoročia. Od roku 2016 figuruje v Sieni slávy slovenského futbalu a je tiež členom Siene slávy Slovana Bratislava.

Viliam Schrojf sa narodil 2. augusta 1931 v Prahe, kde začínal s kariérou v klube Admira Praha XIII. V roku 1952 vymenil počas základnej vojenskej služby pražský tím za olomoucky armádny klub Krídla vlasti, z ktorého po skončení vojenčiny v roku 1955 odišiel do Slovana Bratislava.

Do tímu belasých prišiel v čase, keď tréner Leopold Šťastný budoval mužstvo, ktoré malo obnoviť slávu zo začiatku 50. rokov minulého storočia, kedy získal tri tituly majstra. Schrojf svojimi výkonmi výrazne pomohol Slovanu k zisku federálneho ligového titulu už v sezóne svojho príchodu v roku 1955. V Slovane napokon strávil desať rokov a okrem ligového titulu sa tešil aj zo zisku štyroch prvenstiev v Československom pohári. So Slovanom sa rozlúčil v roku 1965, keď následne rok hral v Lokomotívy Košice. V lige celkovo odohral 240 zápasov, viacero štartov zaznamenal v Stredoeurópskom pohári či Pohári európskych majstrov. Ako zaslúžilý reprezentant mohol v roku 1967 odísť na zahraničné angažmán, v Austrálii pôsobil jednu sezónu v mužstve Slavia Melbourne a následne hrával v Rakúsku v kluboch First Vienna a ASV Kittsee, v ktorom ešte v rokoch 1973 až 1977 pôsobil ako hrajúci tréner.

Za československú reprezentáciu debutoval Schrojf 4. októbra 1953, keď v Prahe nahradil Imricha Stacha v druhom polčase za stavu 1:4 proti Maďarsku a inkasoval jeden gól. V reprezentačnom výbere figuroval aj na MS v roku 1954 vo Švajčiarsku a tiež v 1958 na svetovom šampionáte vo Švédsku, ale do zápasov nezasiahol. Bronzovú medailu si však odniesol z francúzskych majstrovstiev Európy v roku 1960. Vrchol reprezentačnej kariéry zažil na MS v Čile v roku 1962, kde svojimi zákrokmi privádzal doslova do zúfalstva hráčov Španielska, Maďarska či Juhoslávie. Pamätným sa stal hlavne štvrťfinálový zápas proti silnému Maďarsku. Schrojf bravúrnymi zákrokmi vychytal čisté konto a Československo vyhralo 1:0. Aj vďaka jeho životnej forme sa československý tím dostal až do finále, v ktorom prehral s Brazíliou 1:3, Schrojfa vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu.

Za Československo odohral celkovo 39 zápasov. S reprezentačnou kariérou skončil počas kvalifikácie na MS 1966 v Anglicku, keď posledný zápas odohral 30. mája 1965 v Bukurešti proti Rumunsku. Duel Československo prehralo 0:1 a nepostúpilo na svetový šampionát. Viliam Schrojf, legendárny brankár, ktorý vynikal nezabudnuteľnými skokanskými kúskami, zomrel 1. septembra 2007 v Bratislave vo veku 76 rokov.