Plánička a Schrojf boli legendárni brankári

František Plánička a Viliam Schrojf boli najslávnejšími brankármi v histórii československého futbalu. Obaja priviedli reprezentačné mužstvá k strieborným medailám na majstrovstvách sveta. 2. júna je 122 rokov od narodenia legendárneho gólmana Františka Pláničku. Vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta, v jeho dobe mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska. Do finále majstrovstiev sveta v Taliansku 1934, kde československé mužstvo prehralo 1:2, svojich spoluhráčov priviedol na trávnik s kapitánskou páskou. O takmer tridsať rokov mladší Viliam Schrojf si skvelými zákrokmi získal prezývku „čierna mačka“. Najpamätnejšie chvíle zažil v drese československej reprezentácie počas majstrovstiev sveta 1962 v Čile, kde so spoluhráčmi získal nielen striebro, ale bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára šampionátu.

Franta Plánička sa narodil sa v známej pražskej štvrti Žižkov v rodine truhlára Karla Pláničku a jeho detstvo poznačilo, že jeho otec narukoval do I. svetovej vojny a on musel pomáhať mame v starostlivosti o rodinu a svojich dvoch bratov. Až keď sa otec vrátil, mohol sa naplno venovať svojej vášni – futbalu, najskôr ako hráč v poli, až neskôr ako brankár. Hrával sa menší klub SK Bubeneč a zakrátko sa začalo hovoriť o jeho prestupe do najslávnejšieho českého klubu Sparty Praha. Napokon z toho zišlo, považovali ho za neperspektívneho kvôli jeho menšej postave, meral iba 172 centimetrov.

A tak sa upísal úhlavnému rivalovi Sparty, pražskej Slávii, známej ako „zošívaní“ podľa svojho bielo-červeného dresu. SK Bubeneč za neho dostala 800 korún, Plánička z nich nevidel ani halier. Bola to veľmi dobrá investícia. František Plánička nevysokú postavu nahrádzal neuveriteľnou mrštnosťou a vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta. V tom čase mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska. V 73 zápasoch obliekol reprezentačný dres. V celom svete uznávaný brankár zostal až do konca svojej kariéry verný pražskej Slávii, za ktorú odohral cez 700 zápasov a bol menovaný čestným kapitánom mužstva.

Do finále majstrovstiev sveta v Taliansku 1934, kde československé mužstvo prehralo 1:2, svojich spoluhráčov priviedol na trávnik s kapitánskou páskou. Ťažko sa vyrovnával s pocitom krivdy, keď v Ríme reprezentáciu vo finále poškodil švédsky rozhodca Eklind. Už vtedy označila svetová tlač za morálneho víťaza československé mužstvo. Na verejnosti sa však k tejto téme vyjadroval dosť zdržanlivo. „Čomu by prospelo meniť po toľkých rokoch históriu,“ povedal začiatkom roku 1996 František Plánička v súvislosti so znovu otvorenou otázkou, či by Taliani nemali vrátiť zlaté medaily. Aj to dokazuje, že to bol veľký športovec, za celú svoju kariéru ani jedenkrát napomínaný, ani raz vylúčený, a preto mu bola udelená cena UNESCO fair play. Dožil sa 92 rokov, zomrel 20. júla 1966 v Prahe.

Čierna mačka patrila Slovensku

O takmer tridsať rokov mladší Viliam Schrojf pochádzal tiež z Prahy, jeho klubová kariéra je však najsilnejšie spojená so Slovanom Bratislava. V Čechách ho nikdy nepovažovali celkom za svojho, pravdepodobne aj kvôli Pláničkovmu kultu. Najpamätnejšie chvíle zažil v drese československej reprezentácie počas majstrovstiev sveta 1962 v Čile, kde so spoluhráčmi získal nielen striebro, ale bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára šampionátu. Legendárneho brankára kvôli jeho mrštnosti a skvelým zákrokom prezývali „čierna mačka“. Vicemajster sveta z roku 1962 má na svojom konte aj bronz z majstrovstiev Európy 1960, v roku 2003 ho zaradila Európska futbalová únia UEFA medzi 50 najlepších futbalistov polstoročia. Od roku 2016 figuruje v Sieni slávy slovenského futbalu a je tiež členom Siene slávy Slovana Bratislava.

Viliam Schrojf sa narodil 2. augusta 1931 v Prahe, kde začínal s kariérou v klube Admira Praha XIII. V roku 1952 vymenil počas základnej vojenskej služby pražský tím za olomoucky armádny klub Krídla vlasti, z ktorého po skončení vojenčiny v roku 1955 odišiel do Slovana Bratislava.

Do tímu „belasých“ prišiel v čase, keď tréner Leopold Šťastný budoval mužstvo, ktoré malo obnoviť slávu zo začiatku 50. rokov minulého storočia, kedy získal tri tituly majstra. Schrojf svojimi výkonmi výrazne pomohol Slovanu k zisku federálneho ligového titulu už v sezóne svojho príchodu v roku 1955. V Slovane napokon strávil desať rokov a okrem ligového titulu sa tešil aj zo zisku štyroch prvenstiev v Československom pohári. So Slovanom sa rozlúčil v roku 1965, keď následne rok hral v Lokomotívy Košice. V lige celkovo odohral 240 zápasov, viacero štartov zaznamenal v Stredoeurópskom pohári či Pohári európskych majstrov. Ako zaslúžilý reprezentant mohol v roku 1967 odísť na zahraničné angažmán, v Austrálii pôsobil jednu sezónu v mužstve Slavia Melbourne a následne hrával v Rakúsku v kluboch First Vienna a ASV Kittsee, v ktorom ešte v rokoch 1973 až 1977 pôsobil ako hrajúci tréner.

Za československú reprezentáciu debutoval Schrojf 4. októbra 1953, keď v Prahe nahradil Imricha Stacha v druhom polčase za stavu 1:4 proti Maďarsku a inkasoval jeden gól. V reprezentačnom výbere figuroval aj na MS v roku 1954 vo Švajčiarsku a tiež v 1958 na svetovom šampionáte vo Švédsku, ale do zápasov nezasiahol. Bronzovú medailu si však odniesol z francúzskych majstrovstiev Európy v roku 1960. Vrchol reprezentačnej kariéry zažil na MS v Čile v roku 1962, kde svojimi zákrokmi privádzal doslova do zúfalstva hráčov Španielska, Maďarska či Juhoslávie. Pamätným sa stal hlavne štvrťfinálový zápas proti silnému Maďarsku. Schrojf bravúrnymi zákrokmi vychytal čisté konto a Československo vyhralo 1:0. Aj vďaka jeho životnej forme sa československý tím dostal až do finále, v ktorom prehral s Brazíliou 1:3, Schrojfa však vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu.

Za Československo odohral celkovo 39 zápasov. S reprezentačnou kariérou skončil počas kvalifikácie na MS 1966 v Anglicku, keď posledný zápas odohral 30. mája 1965 v Bukurešti proti Rumunsku. Duel Československo prehralo 0:1 a nepostúpilo na svetový šampionát. Viliam Schrojf, legendárny brankár, ktorý vynikal nezabudnuteľnými skokanskými kúskami, zomrel 1. septembra 2007 v Bratislave vo veku 76 rokov.