Životné jubileum 60 rokov oslavuje 22. septembra bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie a momentálne kouč ŠK Slovan Bratislava, ktorý prvýkrát v histórii priviedol do hlavnej fázy Ligy majstrov. Vladimír Weiss je strojca viacerých pozoruhodných úspechov slovenského futbalu, vďaka ktorým sa už teraz zaradil medzi trénerské legendy.
Autor prvého gólu v novodobej ére slovenskej reprezentácie v roku 1994 si zahral na MS 1990 v Taliansku a ako tréner zariadil prvý veľký reprezentačný úspech Slovákov postupom na MS 2010 v JAR a účasťou v osemfinále. Ešte predtým na klubovej úrovni dal o sebe vedieť na lavičke Artmedie Petržalka, ktorú v sezóne 2005/2006 priviedol do skupiny Ligy majstrov a so Slovanom Bratislava prešiel aj do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA 2011/2012.
Syn bývalého československého reprezentanta Vladimíra Weissa najstaršieho (30 štartov v drese ČSSR) a otec bývalého dlhoročného člena národného tímu SR Vladimíra Weissa ml., začínal s futbalom v rodnej Bratislave. Hral za Rapid Bratislava, ČH Bratislava, VTJ Hurbanovo a Inter Bratislava, v roku 1993 odišiel do pražskej Sparty (4 zápasy/1 gól/majstrovský titul), následne obliekal dres Drnovíc a po návrate na Slovensko aj 1. FC Košice, Dunajskej Stredy a Petržalky. V lige odohral 246 zápasov a dal 41 gólov. ČSFR reprezentoval 19-krát (1 gól) a Slovensko 12-krát (1 gól). Dvakrát vyhral Slovenský pohár.
Na klubovej aj reprezentačnej úrovni
Trénerskú kariéru začal ako asistent v Artmedii (1996-2000), v rokoch 2000 až 2006 bol jej hlavným trénerom. Následne v rokoch 2006-2007 viedol v najvyššej ruskej súťaži Saturn Moskovská oblasť, odkiaľ sa vrátil opäť do Petržalky (2007-2008). V júli 2008 nahradil na poste trénera Slovenska Jána Kociana a s tímom dosiahol historický postup na prvý veľký turnaj – MS v Južnej Afrike. V kvalifikačnej skupine Slováci nechali za sebou Slovinsko, Poľsko aj Česko a v Afrike po remíze 1:1 s Novým Zélandom, prehre 0:2 s Paraguajom a šokujúcom triumfe 3:2 nad vtedajšími úradujúcimi majstrami sveta z Talianska prenikli do osemfinále. Až tam ich zastavil neskorší vicemajster sveta Holandsko (1:2). Pri reprezentačnom kormidle skončil k 31. januáru 2012.
Neskôr trénoval v Kazachstane tamojší Kajrat Almaty a v rokoch 2016-2020 viedol národný tím Gruzínska, s ktorým mu chýbal krok k postupu na finálový turnaj ME 2020. Vo finále baráže prehrali jeho zverenci v Tbilisi so Severným Macedónskom 0:1 a historicky premiérovú účasť na záverečnom turnaji ME či MS v ére samostatnosti si vybojoval ich súper.
Do Rapidu ho priviedol jeho otec, ako 16-ročný sa už pripravoval v ČH s dospelými. V Hurbanove ho na vojenčine trénoval Anton Dragúň, v Interi potom Jozef Adamec. V roku 1988 sa dostal do reprezentácie ČSSR a o dva roky už hral na MS v Taliansku (tri zápasy). Do zahraničia neprestúpil pre zranenie kolena, dal sa však do poriadku a ešte si zahral v Česku aj v ďalších slovenských kluboch.
Artmedia a Slovan
V Artmedii ako kapitán a neskôr manažér prešiel k trénovaniu a v rokoch 2005 a potom aj 2008 ju priviedol k majstrovským titulom. Pamätné je ťaženie jeho mužstva v roku 2005 v LM. Cez Celtic Glasgow a Partizan Belehrad prenikli Bratislavčania do skupiny, kde v konkurencii Interu Miláno, FC Porto a Glasgow Rangers získali 6 bodov. V sezóne 2011/2012 po nástupe na lavičku Slovana (súčasne viedol aj národný výber SR) „belasí“ v play off EL vyradili taliansky AS Rím a v skupine potom v konkurencii Red Bull Salzburg, Paríža St. Germain a Athletica Bilbao získali jeden bod.
Od roku 2021 pôsobí na lavičke Slovana Bratislava, s ktorým dosiahol pred pár týždňami najväčší úspech postupom do ligovej fázy Ligy majstrov.
Zdroj a foto: futbalsfz.sk, Wikipédia, Teraz.sk
