Český herec Václav Lohniský posledný raz vydýchol 18. februára 1980 uprostred filmovania v Krkonošiach, nemal ani šesťdesiat. Pamätáme si ho najmä ako Hujera v legendárnej komédii Marečku, podejte mi pero alebo v úlohách podliakov či iných záporných postáv, do ktorých ho zaškatuľkovali na základe jeho vzhľadu. V skutočnosti bol celkom iný, bol okrem iného úspešným režisérom, riaditeľom divadla, rád a pekne kreslil a maľoval.
Václav Lohniský sa narodil 5. novembra 1920 v mestečku Holice neďaleko Pardubíc a na želanie matky začal študoval na kňazskom seminári. Vydržal tam dva roky, ale lákalo ho divadlo a tak nastúpil na pražské konzervatórium. Úspešne vyštudoval nielen herectvo, ale aj réžiu. Pôsobil v divadlách v Ostrave a Plzni a v pražskom Divadle pod Palmovkou bol sedem rokov šéfrežisérom aj riaditeľom. Málo sa vie, že bol jedným z troch režisérov celkom prvej a už legendárnej hudobnej komédie Šlitra a Suchého Člověk z půdy v roku 1959, ktorá stála na úplnom začiatku jedinečného príbehu divadla Semafor.
V priebehu svojho života bol režisérom presne 105 divadelných predstavení, ako to mal dôkladne zaznamenané a aj nakreslené vo svojom zápisníku. Vytvoril spolu 129 divadelných a filmových postáv, tá posledná sa mu stala osudná. Zomrel na infarkt 18. februára 1980 pri nakrúcaní filmu Krakonoš lyžníci v Krkonošiach. Medzi dovtedajšími úlohami bol zrejme najznámejší Hujera z filmu Marečku, podejte mi pero. Ďalšími boli napríklad Smrťák v rozprávke Dařbuján a Pandrhola, docent Chocholoušek v komédii Jáchyme, hoď ho do stroje! alebo hrobár Jaroš v psychologickom filme režiséra Františka Vláčila Dým bramborové natě. Osud mu nedoprial, aby ich zahral či režíroval viac…
Zdroj: Wikipedia, korzar.sme.sk, ČSFD
Foto: Holice, IMDb
