„Velikánsku knihu mám…“. Množstvo detí odrástlo pri rozhlasových rozprávkach tety Viery Bálinthovej. Boli to celé generácie, ktoré večer čo večer pritiahla k rozhlasovým prijímačom a do ríše rozprávok. Viera Bálinthová bola priekopníčka rozhlasového herectva, pamätáme si ju aj z rozhlasovej rodinnej ságy Čo nového Bielikovci. Jej doménou sa však stalo najmä čítanie rozhlasových rozprávok, každý večer prichádzala priamo k nám do našich domovov a rodín a pre všetkých sa stala našou tetou Vierou. 2. októbra sme si pripomenuli výročie jej narodenia 2. októbra 1910.
Viera Bálinthová celý svoj život zasvätila tiež divadlu, filmu a televízii, napokon sa upísala najmä rozhlasu, v ktorom dokázala vynikajúcim spôsobom využiť svoj hlas. Viera Bálinthová, za slobodna Straková, sa narodila 2. októbra 1910 v Martine. Jej rodičia boli horliví ochotníci a Viera, ešte než začala chodiť do školy, účinkovala v martinskom spevokole. Ako školáčka recitovala a hrávala v školských predstaveniach. Vyštudovala obchodnú akadémiu, najskôr pracovala ako úradníčka v Tatrabanke, neskôr v košickom rozhlase. V Košiciach sa zoznámila so svojím prvým manželom, s ktorým ich spájala láska k divadlu. Pre rozhlasové herectvo získal Vieru Bálinthovú režisér Emil Rusko. Potreboval do rozhlasovej hry mladú herečku, ktorá vie spievať, a tak Viera získala svoju prvú rolu pred mikrofónom.
Po rozvode s prvým manželom odišla do Bratislavy a tu sa vydala za rozhlasového pracovníka a prekladateľa Jána Bálintha. V Československom rozhlase v Bratislave pracovala tiež ako hlásateľka, režisérka, členka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru, a tiež vedúca legendárnej Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, v ktorej začínalo viacero známych hercov. Jej doménou sa však stalo čítanie rozprávok, ktoré prevzala po svojej predchodkyni Hele Krčméryovej. Rozprávanie uvádzané pod názvom Rozprávky z Veľkej knihy začínala Viera Bálinthová obligátnou vetou: „Velikánsku knihu mám, pred sebou ju otváram…“ V prvých rokoch televízneho vysielania bola aj hlásateľkou.
Ako herečka sa objavila v niekoľkých filmoch, prvý raz to bola vojnová snímka Posledný návrat z roku 1958 Režisér Eduard Grečner ju v roku 1965 obsadil do drámy Nylonový mesiac nakrútenej podľa známej literárnej predlohy spisovateľky Jaroslavy Blažkovej. Ďalším známym titulom boli Vianočné oblátky, televízne spracovanie prózy Martina Kukučína. Bálinthová tiež hrala v sci-fi dráme Petra Mikulíka Žena z antisveta, v psychologickom príbehu Žena na lane, v rozprávke Medulienka a diváci ju mohli vidieť aj v zázname divadelnej hry Muž a gavalier v réžii Jozefa Bednárika . Ťažiskom jej hereckej práce však ostával rozhlas, okrem iného dlhoročný seriál Čo nového Bielikovci. V ňom Viera Bálinthová stvárnila postavu Ruženy Bielikovej, manželky hlavného hrdinu v podaní Alojza Kramára. Seriál sa začal vysielať 15. marca 1974 a poslucháči, ktorých bolo viac než dva milióny, sa s ním pravidelne stretávali týždeň čo týždeň takmer 17 rokov.
Herečka, ale pre všetkých najmä teta Viera Bálinthová zomrela v Bratislave 27. februára 1999. Dcérou Viery Bálinthovej z prvého manželstva je známa herečka Elena Petrovická, ktorá v lete oslávila 84 rokov. So svojou mamou, Vierou Bálinthovou, sa stretli aj pri hereckej práci.
Zdroj: Wikipedia, STVR, Teraz.sk
Foto: STVR, FB
