Pražské metro je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života hlavného mesta Českej republiky, keď denne prepraví viac ako 1,6 milióna cestujúcich. Tvorí základ siete mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Bolo jediným podzemným metrom v bývalom Československu a jediným je dnes v Čechách. Slávnostne ho otvorili 9. mája 1974, reálne začalo fungovať o štyri roky neskôr.
V súčasnosti meria sieť pražského metra 65,4 km a tvoria ho tri linky označené písmenami a odlíšené farbami. Linka A je zelená a vedie z Dejvíc do Hostivaře. Linka B vedie približne v smere juhozápad-severovýchod medzi Zličínom a Čiernym mostom a označuje sa žltou farbou. Linka C, medzi konečnými stanicami Háje a Ládví, sa ďalej rozrastá smerom k výstavisku v Letňanoch. Typická je pre ňu červená farba a vedie približne v smere sever-juhovýchod. Okrem rozširovania existujúcich trás sa v roku 2022 začala výstavba novej linky D, pre ktorú bude charakteristická modrá farba. Na systém pražského metra nadväzuje systém električiek a autobusov, obe siete boli postupne upravované tak, aby sa stali napájačmi metra.
Podzemná dráha v Prahe je tzv. ťažké metro sovietskeho typu, budované so snahou o dosiahnutie čo najvyššej prepravnej kapacity. Väčšina úsekov trate je vedená pod povrchom, iba niekoľko okrajových úsekov je nadzemných. História pražského metra siaha do 19. storočia a je spojená s iniciatívou Ladislava Rotta. V roku 1898 prišiel tento pražský obchodník s prvým návrhom na výstavbu podzemnej trate, ktorá by bola podobná metrám európskych veľkomiest tej doby. Rott navrhoval mestskej rade využiť práce na kanalizácii a asanácii Starého mesta, súčasne s ktorými by sa začali stavby tunelov prvých liniek podzemnej trate. Pražskej rade sa však jeho návrhy nepozdávali a tak celý projekt upadol na niekoľko desaťročí do zabudnutia.
Ďalšie plány na výstavbu metra sa objavili v predvojnovom Československu. Projekt „Podzemná rýchla dráha pre Prahu“ predložili v roku 1926 Vladimír List a Bohumil Belada. Stavba trasy A sa prakticky začala pred druhou svetovou vojnou, ale v roku 1941 ju kvôli vojnovej situácii ukončili. Dopravná situácia v Prahe sa ale rapídne zhoršovala, električkové siete boli často neúnosne preplnené. Potrebné a efektívne riešenie predstavovala jedine nová podzemná dopravná sieť, a tak sa v roku 1966 začala výstavba pražského metra. S jeho otvorením sa počítalo v roku 1970, štvorročné oneskorenie spôsobil nedostatok skúseností. Slávnostné otvorenie prvého úseku trasy C prebehlo 9. mája 1974 o 9. hodine a 19. minúte. Išlo najmä o politickú manifestáciu, na ktorej sa zúčastnila komunistická elita na čele s Gustávom Husákom. Prvá časť trasy A začala prevádzku v roku 1978, žltú linku B spustili v roku 1985.
Budovalo sa v náročných geologických podmienkach a celý systém sa označoval ako stavba storočia. Po roku 1989 väčšinu staníc s ideologickými názvami premenovali na názvy zodpovedajúce príslušným mestským častiam, v ktorých sa nachádzali. Viaceré stanice sú veľmi pôsobivo výtvarne riešené, osobitne tie, ktoré sú v historických častiach mesta, na nových trasách ide zasa často o pozoruhodné príklady modernej architektúry a techniky. Pražské metro je veľkolepým dielom niekoľkých generácií a v súčasnosti znamená nenahraditeľný, kvalitný a ekologický spôsob každodennej prepravy nielen pre obyvateľov českej metropoly aj pre jej návštevníkov z celého sveta.
Zdroj: Wikipedia, Teraz.sk, Metro.cz
Foto: iDnes.cz, Metro.cz
