Prežívame práve obdobie, ktoré nesie meno Veľký, Tichý či Svätý týždeň a v jeho strede je deň, ktorému sa hovorí Škaredá streda. Niektorí si zamieňajú Škaredú stredu, za tú, ktorá je na začiatku 40–dňového pôstu, to je však Popolcová streda. Hlavne staršia generácia správne tvrdí, že pravá Škaredá streda je tá pred Veľkou nocou, pred Zeleným štvrtkom. Prečo teda Škaredá streda a Zelený štvrtok.
Ako vznikla tradícia Škaredej stredy? Judáš Iškariotský v tento deň škaredo zazeral“ na Ježiša Krista, a potom ho zradil za tridsať strieborných židovskej veľrade. Z toho ostala jedna povera. Podľa nej by si ľudia na Škaredú stredu mali dávať veľký pozor, aby na nikoho škaredo nezazerali a nemračili sa. Mohli by si tak spôsobiť, že im mračenie ostane po všetky stredy v roku. Škaredá streda sa nazýva tiež Čierna či Sadzová, údajne preto, lebo gazdinky mali poslednú šancu vyupratovať domácnosť a mohli sa povymetať komíny. Škaredá streda je deň plný príprav na veľkonočné sviatky. V domácnostiach sa robí jarné upratovanie, pripravujú sa obľúbené chutné recepty a premýšľa, na čo sa ešte nesmie zabudnúť. Hovorí sa tiež – Aká Škaredá streda, taká celá jar. Tá práve skončená bola slnečná…
Zelený štvrtok alebo alebo Štvrtok Svätého týždňa, tiež Štvrtok Pánovej večere ( Feria quinta in Cena Domini) je štvrtok pred Veľkou nocou. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag, teda plačlivý štvrtok na Gründonnerstag teda Zelený štvrtok, pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky. V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.
Zdroj: Wikipedia, Ženy so štýlom
Foto: Ženy so štýlom, FB
