Rudolf Dilong
Zátišie
Keď videl maliar biele stromy
kde chodí jar na zálety
maliar si vravel presmutno mi
a farby zbieral z palety
paleta šla na štetec
a štetec šiel na plátno
a maliar ako svätec
tak neslyšne a kradmo
dal ruku zas na biele stromy
keď veštili jar astronómi
I básnik videl stromy v pukoch
vložil si ruku na oči
básnik keď píše bledou rukou
pero si v srdce namočí
srdce zas schová v jabloni
a jabloň biele kvety má
a básnik medzi svätýma
básňou si zraky zacloní
keď u nás na jar zazvoní
Aj sochár videl biele stromy
šiel práve anjel tadiaľto
anjel čo konár neulomí
a sochár ide zbadá to
biely strom s dušou zamení
biely strom sadne na dláto
dláto sa ryje v kamení
kameň sa s tebou zhovára
sochár sa celý oprel oň
keď sadol anjel na jabloň
Hudobník videl biele stromy
jar robila už posuny
zalialo slnko polia domy
biely strom vnikol do struny
struny sa liali do huslí
a husle melancholické
sentimentálne poušli
k potoku vode vodičke
kde duchovia sa vítali
kým biele stromy vzkvitali
Keď potom jar šla šírinou
jabloň sa stala vidinou
a vidina a zátišie
vždy ako strom sa zakníše
Pred niekoľkými dňami 7. apríla, sme si mohli pripomenúť výročie smrti kľúčového predstaviteľa slovenskej katolíckej moderny Rudolfa Dilonga v roku 1986 v americkom Pittsburghu. Dostal mnoho prívlastkov, napríklad utajený mních či knieža básnikov, považovali ho za básnika – búrliváka. Narodil sa 1. augusta 1905 v Trstenej na Orave. Po maturite sa Rudolf Dilong stal mníchom františkánskej rehole. Pôsobil v Kremnici, Hlohovci, Malackách. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie ho v roku 1929 vysvätili za kňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako stredoškolský profesor náboženstva. Po vypuknutí 2. svetovej vojny narukoval ako vojenský kňaz do armády.
V roku 1945 odišiel do emigrácie. Najskôr sa usadil v Ríme, v roku 1947 odišiel do Argentíny, kde najskôr pôsobil ako kňaz slovenských vysťahovalcov v Buenos Aires. Redigoval periodikum Slovenské zvesti. Od roku 1965 žil v kláštore v Pittsburghu v USA. Tu pracoval ako redaktor Listov sv. Františka. Pracoval aj ako funkcionár Svetového kongresu Slovákov. V roku 1969 navštívil Slovensko a mal v pláne zostať tu, napokon sa však rozhodol inak. Napísal viac než 100 diel, mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v Argentíne.
Rudolf Dilong v časti svojej tvorby aj postojov bol poplatný ľudáckemu režimu. O viacerých literátoch možno povedať, že zaplatili daň či klérofašistickej alebo komunistickej totalite, to však neznamená, že by sme ich mali vymazať z kultúrneho povedomia. V Nedeľnej chvíľke poézie sa snažíme upozorniť najmä na básne, ktoré sú silné svojou umeleckou aj ľudskou výpoveď. Táto báseň, príhodná k jarnému času, medzi také určte patrí.
