Samo Chalupka
Bolo i bude
Veje vietor, veje
od Tatry k Dunaju:
Smutné hlasy idú
po slovenskom kraju.
Po slovenskom kraju
také idú hlasy:
už sa pominuli
tie slovenské časy: —
Časy naše, časy,
časy našej slávy,
keď nad Nitrou viali
slovenské zástavy.
Hoj, Nitro, zlatý trón
kráľa Svätopluka,
čo raz naň pomyslím,
srdce vo mne puká.
Boli sme my, boli
medzi národami,
ako ten náš Kriváň
nad tými Tatrami.
Bol ten náš kraj v kvete,
ale ten kvet zvädol:
Dobrú noc, Slováci!
Váš deň už zapadol. —
A keď aj zapadol,
veď on zase svitne;
ten náš slovenský kraj
v nový kvet vykvitne.
Hore sa, Slováci!
Hore sa! — a Boh dá:
bude Slovák ešte,
čím býval inohdá.
Stojí ešte, stojí
Kriváň nad Tatrami:
bude Slovák, čím bol
medzi národami.
Vo všetkom, čo napísal, cítiť jeho hlboké vlastenecké cítenie a túžbu po slobode slovenského národa. Toto je veľmi presná charakteristika tvorby i postojov štúrovského básnika Sama Chalupku, ktorý stál pri zrode Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda národa slovenského. Pripomíname ho najmä preto – a tiež kvôli jeho nedávnemu výročiu narodenia: Samo Chalupka sa narodil 27. februára 1812 v Hornej Lehote v rodine evanjelického farára a literáta Adama Chalupku.
Keď študoval filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave stal sa jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Spoločnosti česko-slovanskej, v rokoch 1831-32 bol jeho podpredsedom.
Po celý život sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. Bol členom tajného študentského spolku Vzájomnosť a štúrovského spolku Tatrín. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849 ušiel pred hroziacim väzením na Oravu a do Liptova, kde pomáhal verbovať dobrovoľníkov. V marci 1849 bol členom slovenskej deputácie vo Viedni. Samo Chalupka je spoluautorom Memoranda slovenského národa (1861) a v roku 1863 stál pri založení Matice slovenskej. Po otcovej smrti prevzal v roku 1840 evanjelickú faru v Hornej Lehote, na ktorej pôsobil až do svojej smrti celých 43 rokov.
Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu – hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie. Vari najvýraznejšie a najvýrečnejšie to cítiť v jeho vrcholnom diele, ktoré napísal v roku 1864 – v historickom speve Mor ho!. Výrazne vlastenecká je tiež uverejnená báseň alebo tiež nemenej známa Kráľoholská. V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy. Chalupka do nej zahrnul celú tvorbu: básne s ľúbostnou tematikou, ale aj vojnové, hrdinské, baladické i zbojnícke témy ako napríklad Branko, Turčín Poničan či Likavský väzeň.
Samo Chalupka zomrel 10. mája 1883 v Hornej Lehote vo veku 71 rokov. Podľa jeho želania na náhrobok mu vyryli dvojveršie z Branka: „Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som“.
