Mená Melánie Olláryovej či Gabriely Hermélyovej, ktoré sa od päťdesiatych rokoch minulého storočia stali veľmi úspešnými interpretkami slovenskej populárnej hudby, sú dobre známe. Málo sa však vie, že úplne prvou slovenskou speváčkou populárnej hudby bola o viac než desaťročie skôr, v roku 1942 Magda Schwingerová, ktorá sa venovala najmä operete a tiež opere. Magda Schwingerová sa narodila práve pred 110 rokmi, 5. marca 1915 v Nemšovej.
Slovenská moderná populárna hudba je relatívne mladá, prvé napísali slovenskí autori v prvej polovičke tridsiatych rokov minulého storočia. Od počiatku existencie slovenskej populárnej hudby až do konca roku 1941 sa nenašla ani jedna speváčka, ktorá by sa odhodlala zaspievať tanečnú pieseň, výnimkou boli piesne, ktoré boli súčasťou operetných predstavení. Obávali sa, že by tým prekročili normy vtedajšej spoločnosti, ktorá o súkromnom živote umelcov „ľahších“ žánrov mala svoje predsudky.
Rok 1942 sa však stal významným prelomom– po prvý raz spievala slovenskú tanečnú pieseň žena, Magda Schwingerová, prezývaná Duca. Magda Schwingerová sa narodila 5. marca 1915 v Nemšovej. Jej rodičia boli učitelia, otec navyše organista a režisér ochotníckych divadelných predstavení. Po jeho návrate z frontu prvej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Žiliny, kde absolvovala 2. triedy gymnázia. Na pozvania Janka Borodáča, ktorý ju videl v Žiline na jednom z jej otcom pripravených divadelných predstavení, nastúpila v roku 1927 do baletu SND. Po piatich rokoch musela zo zdravotných dôvodov s baletom skončiť. Vrátila sa do Žiliny. V rokoch 1932 až 1936 účinkovala v tamojších ochotníckych divadelných súboroch, potom dve sezóny v maďarskej operete a činohre v Košiciach, a krátko v Komornom divadle v Trnave.
Súkromne sa venovala štúdiu spevu a v roku 1939 ju vtedajší dramaturg Štefan Hoza opäť prijal do SND do operety a opery. Vytvorila rad pozoruhodných postáv, v operete Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou spievala úspešnú pieseň NEBOZKANÉ PERY. Gramofónová firma Telefunken začala vydávať piesne slovenských autorov v kombináciách s nemeckými šlágrami. Spievali ich naši speváci so slovenskými textami. Ako prvá sa ocitla pieseň NEBOZKANÉ PERY na jednej platni s legendárnym dobovým vojnovým šlágrom, s piesňou LILI MARLEN so slovenským textom. Dirigentom orchestra bol jej autor Norbert Schultze a obe piesne nahrala Magda Schwingerová.
V tom istom roku vyšla aj druhá platňa s piesňami v jej podaní, tangá KDE KVITNÚ RUŽE ČERVENÉ a ODPUSŤ. O rok neskôr vyšla na platni jej piata, posledná nahrávka ČUJ NAŠU SLOVENSKÚ PIESEŇ Gejzu Dusíka. V roku 1942 na naliehanie manžela umelkyňa odišla z divadla a venovala sa materským povinnostiam. V roku 1945 rodina evakuovala do Rakúska, odkiaľ sa Schwingerová po roku vrátila do vlasti a žila v Žiline u rodičov. V rokoch 1949 – 1951 pôsobila v Stredoslovenskom divadle vo Zvolene a v rokoch 1951 – 1959 v Divadle Petra Jilemnického v Žiline, v umeleckom živote mala problémy pre neoprávnené obvinenia z kolaborácie počas vojny a ľudáckeho štátu a musela pracovať aj v pokladni či sklade kostýmov. Počas svojho života si zahrala aj v niekoľkých filmoch. Magda Schwingerová zomrela v Žiline 11. novembra 1993, mala 78 rokov.
Zdroj: prvezeny.sk, ČSFD
Foto: prvezeny.sk
