Obec Dobrá Voda neďaleko Trnavy má iba okolo osemsto obyvateľov, významne sa však zapísala do našich dejín. Na fare u svojho priateľa, farára Martina Lackoviča prežil posledné roky života Ján Hollý, popredný národný buditeľ a básnik, ktorý získal prívlastok slovenský Homér. Tu sa odohralo stretnutie Hollého s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom 17. júla 1843, ktoré znamenalo významný medzník v procese uzákonenia spisovného slovenského jazyka. A tu Ján Hollý zomrel vo veku 64 rokov 14. apríla 1849.
Ján Hollý patril k najtalentovanejším básnikom slovenského obrodenia, ktorý svojimi historickými eposmi a lyrikou vplýval na celú štúrovskú generáciu i nasledujúce generácie básnikov. Do slovenčiny prekladal významné diela antických lyrikov, ale je aj autorom viacerých básní, ktoré mali pozdvihnúť národné povedomie Slovákov.
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v roľníckej rodine v Borskom Mikuláši. Do prvých tried základnej školy chodil vo svojom rodisku a neskôr v Skalici. Tam aj začal v roku 1797 študovať na gymnáziu, ktoré dokončil v Bratislave v roku 1802. Filozofiu a teológiu študoval v seminári v Trnave. V auguste 1808 ho vysvätili za kňaza a poslali za kaplána najprv do obce Pobedim, potom do Hlohovca, napokon 4 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil až do roku 1843, keď pri požiari, ktorý zachvátil dedinu i faru takmer stratil zrak.
Literatúre sa začal venovať už počas štúdií písaním príležitostných básní v latinčine. V literárnej tvorbe pokračoval, keď bol kaplánom v Pobedime a v Hlohovci – venoval sa prekladom z rímskej a gréckej poézie do bernolákovčiny. Hrdinský epos Svatopluk, ktorý je zároveň prvým slovenským národným eposom, vyšiel v Trnave v roku 1833. Obsahuje 12 spevov a ideovo vychádza z diela učenca a katolíckeho kňaza Juraja Papánka Historia Gentis Slavae (Prvé dejiny slovenského národa, 1780), v ktorom Veľkomoravskú ríšu prezentuje ako kráľovstvo Slovákov a Svätopluka ako slovenského kráľa. Dva roky po vydaní eposu Svatopluk vyšiel Hollému ďalší epos z dejín Veľkej Moravy pod názvom Cyrillo-Metodiada. Tretí, posledný epos, Sláv vyšiel v almanachu Zora v roku 1839 ako básnický príspevok do radu národných obrán proti silnejúcej maďarizácii. Ide vlastne o historickú metaforu, v ktorej mierumilovný národ Tatrancov, teda Slovákov, vedený svojím panovníkom Slávom, víťazí nad lúpežným národom Čudov tlačiacim sa do ich krajiny.
Prechod medzi epikou a lyrikou tvoria jeho najpoetickejšie básne Selanki, celkove ich napísal 21. Rovnako ako Žalospevi a Pesně vyšli vo štvorzväzkovom súbornom diele Básne. Tvorbu Hollého uzatvárajú dva zväzky Katolíckého spevňíka s piesňami na celý cirkevný rok, cieľom ktorých bolo pomáhať upevňovať pozície slovenčiny v chrámových piesňach.
Po požiari v Maduniciach, počas ktorého mu v roku 1843 zhorela fara aj kostol, prežil posledné roky života v Dobrej Vode pri Trnave u svojho priateľa, farára Martina Lackoviča. Stretnutie Hollého s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom práve na fare v Dobrej Vode 17. júla 1843 znamenalo významný medzník v procese uzákonenia spisovného jazyka. Do povedomia Slovákov sa zapísalo ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali.Ján Hollý zomrel 14. apríla 1849 vo veku 64 rokov v Dobrej Vode, kde je tiež pochovaný.
Zdroj: Wikipedia, Teraz.sk, myzahorie.sme
Foto: STVR, myzahorie.sme, muop.bratislava.sk, SNM pam.epocha.sk
