Gejza Slameň patril medzi hercov, ktorý zakladali zvolenské divadlo a odohral v ňom tri veľmi vydarené sezóny, potom viac než dve desaťročia hral v SND. Videli sme ho v niekoľkých filmoch, ktoré patria do zlatého fondu našej kinematografie – Posledná bosorka, Zemianska česť, Štyridsaťštyri a Dáždnik svätého Petra. Pripomíname si jeho narodenie 3. marca 1906.
Gejza Slameň sa narodil v neveľkej obci Lučatín neďaleko Banskej Bystrice v rodine horára ako najmladší z troch súrodencov. Už na gymnáziu v Banskej Bystrici hrával ochotnícke divadlo a pomáhal pri nácviku divadelných hier v rodnej obci, kde patril medzi najtalentovanejších a najaktívnejších divadelníkov. Študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici a potom bol učiteľom, po roku 1945 sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici a patril k zakladateľskej generácií hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949.
Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäť členný divadelný herecký súbor. Z jeho kolegov spomeňme Karola Badániho, ktorý bol zároveň aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý druhým riaditeľom divadla, Angelu Jakubisovú, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci vrátane Gejzu Slameňa. Prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.
Od divadelnej sezóny 1952/53 pôsobil v Slovenskom národnom divadle, kde stvárnil viac než päťdesiat postáv. V rokoch 1954 – 1955 bol súčasne riaditeľom Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara. Účinkoval v niekoľkých celovečerných filmoch aj pred televíznymi kamerami a v mnohých rozhlasových inscenáciách a rozprávkach. Najčastejšie hral postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. Z filmov spomeňme tie najznámejšie – Pole neorané, Drevená dedina, Posledná bosorka, Zemianska česť, Štyridsaťštyri a Dáždnik svätého Petra.
V roku 1973 odišiel do dôchodku a o rok neskôr 15. marca 1074 zomrel v Bratislave vo veku 68 rokov.
Zdroj. Wikipedia, ČSFD, Rádio Regina
Foto: STVR, Slovenský filmový ústav
