Spomíname na Andreja Bagara

Andrej Bagar sa narodil krátko pred Pamiatkou zosnulých a Sviatkom všetkých svätých, 29. októbra 1900 v Trenčianskych Tepliciach, svoj večný sen sníva v bratislavskom urnovom háji. Zájsť k miestu jeho posledného odpočinku v tomto čase je teda aj pripomenutím výročia jeho narodenia i odchodu, žiaľ, priskorého, mal iba 66 rokov. Pre naše Občianske združenie Bagar je všetko znásobené tým, že nesieme meno tohto veľkého divadelníka a protifašistického bojovníka, máme k nemu blízky rodinný vzťah a prevzali sme starostlivosť o toto miesto v urnovom háji. S láskou a úctou sme k nemu položili kvety a zapálili svetielko, ktoré vyjadruje spojenie medzi týmto svetom a magickým priestorom, kam sa odobrali naši blízki a čaká na všetkých… Andrej Bagar spočíva v sektore urnového hája, určeného pre významné osobnosti, ku ktorým nepochybne patril a navždy patrí. Má v ňom viacero dôstojných aj veľmi blízkych susedov. Iba o pár miest ďalej spočívajú Oľga a Samuel Adamčíkovci, boli iba o tri a štyri roky mladší ako Andrej ako pokračovatelia diela našich prvých profesionálnych hercov.  Oľga Adamčíková svojho manžela, ktorý bol o  rok mladší od nej, prežila o viac než osem rokov. A o kúsok ďalej Marína Kráľovičová, za to, že sa stala herečkou, vďačila práve Bagarovi, ktorý predsedal porote na úspešnej prijímacej skúške. Spočíva tu s manželom Miroslavom Procházkom, ktorý bol novinár, básnik a spisovateľ, prežila ho o sedemnásť rokov, keď ju v roku 2005 navždy opustil po prehratom boji s krutou chorobou…

Andrej Bagar má v Bratislave sochu, ktorá ho zobrazuje mohutného  ako velikána, akým naozaj bol a zostáva. Bol však predovšetkým plnokrvným a košatým človekom a umelcom, ktorý do všetkého išiel naplno a odvážne, aj preto toho toľko dosiahol – ale tiež s hlbokým citom a porozumením, preto na neho mnohí najmä z hereckých a kultúrnych kruhov v dobrom i s vďačnosťou spomínali a spomínajú. V takejto podobe sa snaží OZ Bagar zachovať a rozvíjať jeho celistvý a pravdivý obraz a odkaz… 

MN                                                                                                                                                                       

Zdroj a foto: OZ Bagar, Archív