Brilantný dirigent na ihrisku Karol Jokl navždy odišel príliš skoro

Československý futbalový reprezentant Karol Jokl bol legendou bratislavského Slovana a slovenského futbalu. Skvelý dirigent hry svojim prehľadom a inteligenciou, brilantnou technikou a presnými prihrávkami nadchýnal a bavil divákov a ničil súperov. Slovanu Bratislava zostal Karol Jokl verný celých dvanásť rokov, vrcholom bol zisk Pohára víťazov pohárov v roku 1969. V mužstve ČSSR odohral niekoľko pamätných zápasov, medzi nimi duely proti Brazílii, Maďarsku alebo Švédsku. Karol Jokl sa stal legendou už počas hráčskej kariéry a diváci sa chodili na jeho hru pozerať nielen na Tehelné pole, ale aj na ihriská súperov. Počas celej svojej dráhy trápili Karola zranenia, zapríčinené zväčša brutálnymi zákrokmi. Nebyť toho, mohol dosiahnuť ešte viac… Karol Jokl sa narodil 29. augusta 1945 v Baťovanoch, čo je dnešné Partizánske, s futbalom začal v rodnom meste v drese miestnej Iskry. Navždy však odišiel príliš skoro, zomrel náhle 28. októbra 1996 vo veku iba 51 rokov.

Vzorom mu bol jeho otec, ktorý hrával najvyššiu slovenskú i česko-slovenskú súťaž za klub ŠK Baťovany a vyznačoval sa technickou hrou. Mladý Karol veľmi rýchlo upozornil na svoj obrovský talent a už v sedemnástich rokoch patril k oporám seniorského mužstva Iskry Partizánske. Netrvalo dlho a po Joklovi siahol Slovan Bratislava, ktorý vtedy trénoval legendárny Leopold „Jim“ Šťastný.

Jokl sa takmer okamžite presadil v prvom mužstve Slovana, začal strieľať góly a preto netrvalo dlho, kým si ho všimol reprezentačný tréner Václav Jíra. Svoj prvý ligový zápas odohral Jokl 17. augusta 1963, o jedenásť dní strelil prvý gól v najvyššej česko-slovenskej súťaži a v novembri 1963 odohral premiérový zápas za A-mužstvo ČSSR proti Juhoslávii. Slovanu Bratislava zostal Karol Jokl verný 12 rokov, počas ktorých zažil s mužstvom veľké víťazstvá, ale aj trpké prehry. Vypracoval sa na dirigenta hry celého mužstva, útočníkov zásoboval presnými prihrávkami a divákov bavil svojimi technickými kúskami. Súperových obrancov privádzal do zúfalstva a tí sa preto neraz uchyľovali k zákerným faulom.

Zoznam jeho úspechov nebol ale aj tak malý. V prvom rade treba spomenúť zisk Pohára víťazov pohárov v roku 1969 so Slovanom Bratislava, na ktorom sa podieľal výraznou mierou. Ďalej tri majstrovské tituly, štyri víťazstvá v Česko-slovenskom pohári a v reprezentačnom drese účasť na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku. V mužstve ČSSR odohral niekoľko pamätných zápasov, medzi nimi duely proti Brazílii, Maďarsku alebo Švédsku. Celkovo nastúpil v reprezentácii v 27 zápasoch, v ktorých zaznamenal 11 gólov.

Karol Jokl sa stal legendou už počas hráčskej kariéry a diváci sa chodili na jeho hru pozerať nielen na Tehelné pole, ale aj na ihriská súperov. V belasom drese odohral 241 stretnutí a strelil 69 gólov. S milovaným klubom sa rozlúčil v záverečnom zápase sezóny 1974/1975, v ktorom sa rozhodovalo o majstrovskom titule medzi dvomi bratislavskými mužstvami, Interom a Slovanom. Práve tento Joklov posledný zápas v najvyššej súťaži sa stal jeho najpamätnejším. Výraznou mierou sa podieľal na víťazstve Slovana 4:2, pričom sám strelil gól po sóle cez polovicu ihriska. Zo Slovana tak odišiel na vrchole.

Jednu sezónu ešte odohral v drese Baníka Prievidza, následne sa vydal na trénerskú dráhu. Postupne pôsobil v kluboch Bradlan Brezová pod Bradlom, Energia Senec, Devínska Nová Ves, St. Pölten a nakoniec ako asistent Dušana Galisa v Slovane Bratislava. Spolupodieľal sa tak na zisku dvoch titulov majstra Slovenska. Viac mu však dopriate nebolo. Zomrel náhle, 28. októbra 1996 vo veku päťdesiatjeden rokov. V roku 2016 ho in memoriam uviedli do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho pamiatku si uctili aj rodáci v Partizánskom, od roku 2008 nesie Mestský futbalový štadión jeho meno a pri príležitosti slávnostného otvorenia štadióna mu odhalili pamätnú tabuľu.