Imro Weiner-Kráľ je jedným z najvýraznejších zjavov nášho moderného výtvarného umenia. Maliara a grafika očaril Paríž prvej polovice 20. storočia ako centrum avantgardného európskeho umenia. Nikoho však nekopíroval, ale vytvoril si vlastnú podobu surrealizmu. Od narodenia výtvarníka, ktorý vo svojej tvorbe tematicky úspešne prepojil parížsku avantgardu s rodným Slovenskom, je 26. októbra 125 rokov. Slovenskú skutočnosť sa snažil zachytiť s veľkou obraznosťou aj s hlbokým sociálnym odkazom. Pokúšal sa rovnocenne spojiť myšlienku, cit a techniku. Považuje sa za priekopníka surrealizmu na Slovensku, keď v roku 1936 s popredným českým výtvarníkom Františkom Malým usporiadali v Bratislave výstavu, tá sa považuje za prvú prezentáciu surrealistických obrazov na Slovensku.
Imro Weiner-Kráľ, rodným menom Imrich Weiner, sa narodil 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici. Výtvarný talent sa u neho prejavoval od detstva, ale maliar sa v ňom prebudil v okamihu, keď školskou kriedou namaľoval vzducholoď. Po maturite študoval v rokoch architektúru a maliarstvo na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe. V roku 1922 vymenil Prahu za Düsseldorf, kde navštevoval Akadémiu výtvarných umení, z ktorej po roku prestúpil na akadémiu v Berlíne.Do Paríža prišiel v roku 1924 ako študent prestížnej výtvarnej školy École des Beaux-Arts, tu sa zoznámil s avantgardnými prúdmi ako surrealizmus, kubizmus, expresionizmus a fauvizmus.

Po návrate na Slovensko nemohol živiť len výtvarnou tvorbou, pracoval preto ako úradník, litograf či dokonca lyžiarsky tréner. Neskôr opäť odišiel do Nemecka na legendárnu výtvarnú školu Bauhaus, do Paríža sa vrátil krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Rodné Slovensko sa pre Imra Weinera, ktorý mal židovský pôvod, stalo po vzniku vojnového Slovenského štátu nebezpečné a tak vo Francúzsku zostal až do roku 1950.

Aktívne sa zapojil do protifašistického odboja, výtvarný talent využíval na výrobu falošných dokladov a potravinových lístkov pre členov ilegálneho odboja a za účasť v odboji získal francúzske štátne vyznamenanie. Na príkaz nového komunistického vedenia sa musel vrátiť v roku 1950 do vlasti. Začiatkom apríla 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice do západného Nemecka, čo sa mu nepodarilo a sedem mesiacov strávil vo väzení. Zachránila ho však, že za mrežami na objednávky dozorcov namaľoval 45 obrazov. Po návrate z väzenia žil krátko v Prahe, potom v Považskej Bystrici a do konca života v Bratislave. Zanechal o sebe obdivuhodné dielo, ktoré môžeme obdivovať vo viacerých galériách a patrí k ozdobám súkromných zbierok. Imro Weiner-Kráľ, originálny predstaviteľ slovenského moderného umenia, zomrel 11. augusta 1978 v Bratislave vo veku 76 rokov.

Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, ARTISAN, Galéria M. A. Bazovského


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


