Margita Figuli a jej jedinečné Tri gaštanové kone

Významná slovenská spisovateľka Margita Figuli sa zapísala do dejín slovenskej literatúry aj obľuby mnohých čitateľov viacerými pozoruhodnými dielami. Najmä jej novela Tri gaštanové kone, ktorá vyšla pred 85 rokmi, patrí nielen ku kľúčovým v tvorbe lyrizovanej prózy, ale k zásadný dielam celej slovenskej literatúry. Túto lyrickú ľúbostnú novelu spopularizoval aj televízny film v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským. V kľúčovej ženskej postave je mladučká a pôvabná Marta Terenová, pre ktorú to bola prvá aj posledná filmová úloha, pre osemnásťročného Juraja Kukuru zasa začiatok jeho umeleckej kariéry. Ďalším významným a čítaným dielom Margity Figuli je rozsiahly historický román Babylon. Vydala tiež autobiografický román Mladosť a memoárovú esejistickú prózu Ariadnina niť. Po roku 1948 celé dielo Margity Figuli upadlo do nemilosti totalitného režimu, dnes jej opäť patrí zaslúžené miesto v našej literatúre a kultúre. Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909, zomrela 27. marca 1995 v Bratislave vo veku 85 rokov.

Margita Figuli sa narodila vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. Jej rodný dom sa zachoval dodnes. Je označený pamätnou tabuľou a je v ňom pamätná izba spisovateľky. Dom stojí aj neďaleko pomníka, ktorý označuje miesto rodného domu Pavla Országha Hviezdoslava. Po maturite na obchodnej akadémii odišla do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra Banke, odkiaľ ju prepustili v roku 1941 po vydaní protivojnovej novely Olovený vták. Vojnové roky strávila v rodnom Vyšnom Kubíne a venovala sa literárnej činnosti.

Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne knižne debutovala v roku 1936, kedy vyšla bibliofília jej poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu poviedok Pokušenie. Na literárnej scéne sa definitívne presadila v roku 1940 svojim najznámejším dielom Tri gaštanové kone. Túto lyrickú ľúbostnú novelu spopularizoval aj televízny film z roku 1966 v hlavných úlohách s Martou Terenovou a Michalom Dočolomanským. Po ďalšom bibliofilskom vydaní, tento raz poviedky Tri noci a tri sny, ktorú ilustroval Ľudovít Fulla, vydala Margita Figuli v roku 1946 historický štvorzväzkový román Babylon. Jeho dej tvoria posledné roky existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše. Historický opus je aj alegóriu nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci. Aj preto ďalšie vydanie románu po roku 1948 vyšlo v zredukovanej dvojzväzkovej podobe.

Po roku 1948 celé dielo Margity Figuli upadlo do nemilosti totalitného režimu a jej vynútené odmlčanie trvalo do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť, nasledovala memoárová esejistická próza Ariadnina niť. Posledným prozaickým, knižne vydaným dielom Margity Figuli bol román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave Víchor v nás, v značnej miere poplatný dobe. Pre rozhlas napísala hru Sen o živote, je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada či veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi.