Martin Benka obrazmi oslávil Slovensko a jeho ľud

Martin Benka bol zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného umenia. Pri svojej tvorbe sa inšpiroval slovenskou krajinou a rozmanitosťou slovenského ľudového umenia a možno právom povedať, že svojim obrazmi oslávil Slovensko a jeho ľud. Jeho dielo je priam monumentálne svojim obsahom i rozsahom, vytvoril viaceré obrazy, ktoré sú ikonické a pozná ich hádam každý. Jedinečné sú jeho ilustrácie k rozprávkam, vydania rozprávok Pavla Dobšinského s ilustráciami Martina Benku patria k vrcholným dielam slovenského knižného dizajnu a vydavateľskej kultúry a vyrastali na nich celé generácie. Jeho ilustrácie k slovenským ľudovým piesňam zasa doslova pohladia svojou jemnosťou a milotou. Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888, zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov.

O jeho všestrannom umeleckom talente svedčí, že bol aj nadaným huslistom – samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí. Umenie Martina Benku výrazne prekročilo hranice bývalého Československa. V roku 1926 sa ako prvý slovenský maliar zúčastnil na bienále v Benátkach. Jeho obraz Matkina pieseň sa v roku 1934 na tomto celosvetovo významnom bienále stal najúspešnejším dielom z vtedajšej československej kolekcie.

Martin Benka sa narodil v Kostolišti pri Malackách. Malý Martin pekne kreslil už od štyroch rokov, chudobní rodičia však nemali prostriedky, aby mu zabezpečili umelecké vzdelanie. V Hodoníne sa učil za maliara a natierača, tovarišské roky si odkrútil vo Viedni. Mladého Benku nebavilo natierať steny, preto sa prihlásil na inzerát, ktorý uverejnil český maliar E. Neumann. Benka v Prahe strávil rok, ale k maľovaniu sa veľmi nedostal. Neumann používal totiž Benku len ako zásterku na to, aby získal peniaze od zámožnejších českých rodín.

Cestu ku skutočnému výtvarnému štúdiu Benkovi pomohol prekliesniť český novinár a spisovateľ Jan J. Langer. Vďaka nemu sa dostal do ateliéru českého maliara Aloisa Kalvodu. V roku 1913 jeho obraz Štúdia smrekového lesa vystavili prvý raz v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na výstave v Hodoníne. Za honorár odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave, táto cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast a výtvarný prejav aj pre jeho vzťah k Slovensku a jeho ľudu, ktorý svojim dielom jedinečným spôsobom stvárnil a oslávil. Prvú samostatnú výstavu usporiadal Martin Benka v roku 1915. Po vojne ako slobodný umelec pôsobil do roku 1939 v Prahe. Po návrate na Slovensko strávil rok v Martine, kde sa vďaka podpore Matice slovenskej venoval vylúčne maľovaniu. Po roku odišiel do Bratislavy, kde pôsobil ako profesor kresby a maľby na Vysokej škole technickej.

Od roku 1942 žil Martin Benka prevažne v Martine, kde mu v roku 1958 dokončili dom s ateliérom a malou galériou. Z vďaky daroval mestu a štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel, ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku v Martine v dome, kde umelec od roku 1958 až takmer do sklonku života žil a tvoril. Jeho dielo je priam monumentálne svojim obsahom i rozsahom, vytvoril viaceré obrazy, ktoré sú ikonické a pozná ich hádam každý. Nie náhodou práve jeho tvorba dosahuje na aukciách najvyššie ceny spomedzi všetkých slovenských výtvarníkov.