Jan Masaryk: Podozrivá smrť sa znova otvára

Jan Masaryk, bývalý minister zahraničných vecí Československej republiky v dvoch exilových vládach Edvarda Beneša aj v povojnovej koaličnej vláde a v dvoch vládach Klementa Gottwalda sa narodil pred 140 rokmi 14. septembra 1886 v Prahe. Narodil sa ako druhý syn zakladateľa československého štátu, prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka a jeho americkej manželky. Po vzniku ČSR sa stal diplomatom, vypracoval na uznávaného politika, pôsobil v československej exilovej vláde v Londýne a v apríli 1945 ho menovali za šéfa diplomacie vo vláde povojnového Československa. Koncom júla 1945 sa vrátil z exilu do Prahy ako mimoriadne populárna osobnosť. Do novej komunistickej vlády ČSR Klementa Gottwalda bol menovaný opäť za ministra zahraničných vecí, no ako demokrat sa nestotožnil s totalitnými princípmi. Jana Masaryka našli ráno 10. marca 1948 mŕtveho pod oknami jeho služobného bytu v pražskom Černínskom paláci, sídle ministerstva. Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike dospel v decembri 2003 k záveru, že bol zavraždený. Smrť Jana Masaryka patrí medzi najväčšie nevyriešené záhady československej histórie. Po takmer ôsmich desaťročiach vyšetrovatelia opäť preverujú okolnosti jeho smrti a začiatkom septembra prišla na rad exhumácia jeho ostatkov.

Jana Masaryka v roku 1925 vymenovali za vyslanca ČSR v Londýne. Z tohto obdobia je známy jeho prejav v Dolnej snemovni britského parlamentu, keď varoval pred nemeckým nacizmom a vyzýval ku kolektívnej bezpečnosti. Na protest proti Mníchovskej dohode v roku 1938, keď západné mocnosti odsúhlasili obsadenie českých pohraničných oblastí Nemcami, sklamaný rezignoval na funkciu vyslanca ČSR. Po okupácii spolupracoval s českým vysielaním BBC Volá Londýn, svojimi prejavmi si získal v domovine veľkú obľúbenosť. V Londýn zastával post ministra zahraničných vecí v prvej aj druhej dočasnej československej exilovej vláde a v apríli 1945 ho menovali za šéfa diplomacie vo vláde povojnového Československa.

V diplomatických službách sa Jan Masaryk vypracoval na uznávaného politika. V júni 1945 podpísal v mene československej vlády v San Franciscu Chartu Organizácie Spojených národov, podieľal sa na formulácii Medzinárodnej dohody o ľudských právach a pôsobil vo viacerých medzinárodných organizáciách. Koncom júla 1945 sa vrátil z exilu do Prahy ako mimoriadne populárny politik. Jan Masaryk sa považoval za Čechoslováka a Európana. Neuznával črtajúce sa rozdelenie sveta na dva nepriateľské tábory, ktoré napokon vyčlenilo Československu miesto mimo demokratickej Európy. Ako jediný v delegácii vedenej komunistom Klementom Gottwaldom na moskovskom stretnutí o Marshallovom pláne obnovy Európy oponoval Stalinovým názorom, aj keď sa mu nepodarilo ovplyvniť odmietnutie tohto plánu československou delegáciou.

Do novej komunistickej vlády ČSR Klementa Gottwalda bol menovaný opäť za ministra zahraničných vecí, no ako demokrat sa nestotožnil s totalitným princípmu. Údajne sa rozhodol pre opätovnú emigráciu. V noci z 9. na 10. marca však vykonala päťčlenná skupina u Jana Masaryka v jeho pražskom služobnom byte v Černínskom paláci domovú prehliadku. Jana Masaryka našli ráno 10. marca 1948 mŕtveho pod oknami tohto bytu. Opakované vyšetrovanie jeho smrti sa zaoberalo tromi možnosťami – nehodou, samovraždou a vraždou.

Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike dospel v decembri 2003 k záveru, že nepohodlný politik pofebruárového komunistického režimu bol zavraždený. Experti českej polície začali 2. septembra exhumovať ostatky Jana Masaryka z rodinného hrobu v obci Lány pri Prahe. Dôvodov je niekoľko. Totalitný režim nepripustil v roku 1948 k jeho telu žiadnych nezávislých expertov, neskôr sa zistilo, že s ním niekto pohyboval. Hlavne však moderné metódy umožňujú oveľa dokonalejšie prešetrenie a konečne jasnejšiu odpoveď o príčine smrti…