Umelecká stopa významného slovenského herca, režiséra a pedagóga Emila Horvátha pribudla na bratislavskom Filmovom chodníku slávy. Počas viac než 60-ročnej kariéry stvárnil desiatky ikonických divadelných, filmových aj televíznych postáv. Na chodníku pred Divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave sa stal v poradí už šestnástou ocenenou osobnosťou. Oslávencovi prišli poblahoželať viacerí divadelníci a priatelia, medzi nimi dlhoročný herecký kolega František Kovár či popredný režisér Roman Polák, ktorý ocenenej legende do ďalších rokov zaželal najmä radosť z divadelného remesla i života. Emil Horváth patrí k najvýraznejším postavám slovenskej kultúrnej scény. Svoju hereckú dráhu odštartoval v Martine, odkiaľ neskôr prešiel na bratislavskú Novú scénu. Od roku 1983 je jeho meno nepretržite späté so Slovenským národným divadlom. Okrem bohatej hereckej a režijnej činnosti zanechal výrazný prínos aj v oblasti školstva ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. Na javisku našej prvej divadelnej scény doslova žiari v hlavnej postave Molièrovej komédie Zdravý nemocný, ktorá sa stala jedným z najúspešnejších predstavení činohry SND. Na televíznej obrazovke ho najčastejšie stretávame v obľúbenom seriáli Dunaj, k Vašim službám.
Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Detstvo a mladosť však strávil v Martine, kde jeho otec, herec Emil Jozef Horváth získal angažmán v Komornom divadle. V roku 1968 ukončil štúdium herectva na VŠMU, hoci uvažoval o prestupe na réžiu. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo martinské divadlo, kde pôsobil osem sezón a už tu zaznamenal svoje prvé herecké aj režijné úspechy. V roku 1973 získal cenu Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia od Maxima Gorkého. To isté ocenenie mu udelili o dva roky za rolu Lungha v hre Gavalieri. Počas sedemročného pôsobenia v divadle Nová scéna vynikol okrem iného ako Treplev v Čajke od A. P. Čechova a tiež ako Salieri v Shafferovom Amadeovi.
Od roku 1984 sa stala Horváthovou domovskou scénou Činohra SND, kde vytvoril množstvo nezabudnuteľných úloh. Za svoj výkon v obľúbenom predstavení Chrobák v hlave si v roku 1991 vyslúžil už druhú Cenu Literárneho fondu. Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca získal cenu Divadelné dosky, Cenu Jozefa Kronera aj výročnú Cenu Literárneho fondu. Za zmienku stoja aj ďalšie shakespearovské postavy – Polonius v Hamletovi, Malvolio v Trojkráľovom večeri či komická rola farára Evansa v hre Veselé paničky windsorské, pod ktorú sa podpísal aj ako režisér. Na doskách SND režíroval tiež ďalšie inscenácie. Ako herec a režisér hosťoval i na iných scénach.
Pred kamerou sa Emil Horváth prvý raz objavil v roku 1965 vo filme Každý mladý muž, hral v kriminálke Sedem svedkov, jednu z titulných postáv mu zveril režisér Karel Zeman vo svojej snímke Na kometě. Jednou z jeho najznámejších hereckých kreácií sa stal cukrár Šimon Šindelka v obľúbenej komédii Sladké starosti. Film nakrútil Juraj Herz v roku 1984, ohlas získal aj v zahraničí a patrí medzi najlepšie slovenské filmy. Divákom zrejme utkvela v pamäti scéna s legendárnym koňakom Debušé. Nevyhýba sa ani televíznym seriálom – od 30 prípadov majora Zemana, cez Búrlivé víno či Tajné životy až po seriály Autoškola či veľmi populárny Dunaj, k Vašim službám. Pod viacero filmov a televíznych inscenácií sa podpísal ako scenárista či režisér.
Zdroj a foto: SND, Wikipedia, Teraz.sk, ČSFD, IMDb, TV archív
; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)
