Jean-Paul Belmondo nám chýba už päť rokov

Francúzsky herec Jean-Paul Belmondo, prezývaný aj Bébel, bol jedným z posledných žijúcich velikánov francúzskej kinematografie, Novej vlny v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Počas 60 rokov svojej kariéry sa Belmondo objavil v približne 80 filmoch a zanechal po sebe nezabudnuteľné úlohy, nielen herecké, ale aj kaskadérske. Výrazne zaujal vo filme Na konci s dychom. Preslávil sa najmä v akčných filmoch alebo komédiách ako Muž z Ria, Muž z Hongkongu aj Muž z Acapulca. V gangsterskom príbehu Borsalino prvý raz hral vo dvojici s Alainom Delonom a bolo z toho legendárne priateľstvo. Jean-Paul Belmondo navždy odišiel pred piatimi rokmi, 6.septembra 2021 vo veku 88 rokov.

„Už nejaký čas bol veľmi unavený. Zomrel tíško,“ uviedol vtedy Belmondov právnik Michel Godest. Na výslnie sa dostal hlavnou úlohou vo filme Na konci s dychom, ktorý režíroval Jean-Luc Godard. Postupne sa začal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Claude Chabrol, Vittorio De Sica, Philippe de Broca, Claude Zidi či Francois Truffaut a ďalší.

Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Neuilly-sur-Seine. Jeho otec Paul Belmondo bol sochárom, matka Madeline maliarkou. Rodičia viedli všetky tri deti k tomu, aby mali vzťah k umeniu a podporili aj Jeana-Paula v rozhodnutí stať sa hercom. Na parížske konzervatórium ho prijali až na tretí pokus. Už ako študent získaval prvé skúsenosti na javisku a divadlo ho tiež spočiatku lákalo viac než film. Napokon však práve na striebornom plátne začal veľmi rýchlo získavať popularitu. Medzi jeho prvé snímky patrí komédia Priatelia na nedeľu, televízne spracovanie Troch mušketierov či legendárna Horalka – vo filme, ktorý nakrútil Vittorio de Sica, Belmondo hral po boku Sophie Lorenovej. Rozhodujúca v kariére nádejného herca bola postava „antihrdinu“ Michela Poiccarda, ktorú mu vo svojom filme Na konci s dychom v roku 1960 ponúkol Jean-Luc Godard. Belmondo zaujal spontánnym hereckým prejavom a stal sa symbolom nielen filmovej novej vlny, ale aj mladej generácie.

V roku 1962 ho Philippe de Broca obsadil do dobrodružného historického filmu Cartouche – a práve táto úloha predurčila charakter ďalších postáv, ktoré Belmondo stvárnil a ku ktorým patrili často aj fyzické náročné či riskantné výkony, ktoré herec rád stvárňoval sám, bez pomoci kaskadérov. Broca odhalil aj ďalšiu Belmondovu silnú stránku, a to jeho komediálny talent. V takom duchu boli ladené aj komédie Muž z Ria a Muž z Hongkongu, ktoré vznikli z ich spolupráce. Belmondo si tiež zahral v dobrodružnej snímke 100.000 dolárov na slnku či v ďalšom filme Jean-Luca Godarda s názvom Bláznivý Petríček. Nezabudnuteľná je komédia Veľký šéf s hereckými partnermi ako komik Bourvil a David Niven či Eli Wallach.

V gangsterskom príbehu Borsalino v roku 1970 si Belmondo prvý raz zahral vo dvojici s Alainom Delonom. Bolo z toho veľké priateľstvo nielen na filmovom plátne, ale aj v osobnom živote. Po historickej komédii Manželia z roku II. predviedol Belmondo svoje schopnosti v paródii Muž z Acapulca – v poradí treťom filme zo série, ktorú s ním nakrútil Philippe de Broca. Nasledovali snímky ako Strach nad mestom či Nenapraviteľný aj obľúbená komédia Zviera spolu s Raquel Welchovou. Z roku 1979 pochádza ďalší legendárny film Policajt alebo darebák. V 80. rokoch sa Belmondo objavoval v snímkach doslova šitých na mieru jeho hereckého prejavu: Profesionál, Dobrodruh, Mrchožrúti aj komédie Veselá Veľká noc a Senzi finta. Po akčnej snímke Samotár sa odrazu predstavil v celkom inej polohe vo filme Cesta zhýčkaného dieťaťa v roku 1988. Vážnejšie ladená a psychologicky prepracovaná rola vyniesla Belmondovi cenu Cézar v kategórii najlepší herec.

V roku 1998 si s Delonom opäť zahral v kriminálke Polovičná šanca, objavil sa v absurdnej komédii Herci. Po dlhšom čase sa takisto vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické úlohy.

V roku 2001 utrpel herec počas dovolenky na Korzike mŕtvicu. Vrátil sa však k hereckej práci a ešte v roku 2008 pribudla k jeho filmografii snímka Muž a jeho pes. V roku 2016 získal cenu Zlatého leva za celoživotné dielo na medzinárodnom festivale v Benátkach. Cenu bratov Lumiérovcov za celoživotné dielo mu udelili vo februári 2018. Už v roku 2007 dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rad čestnej légie, v deň francúzskeho štátneho sviatku 14. júla 2019 ho povýšili na vysokého dôstojníka radu. Herec bol dvakrát ženatý a stal sa otcom štyroch detí. Jeden zo synov, herec Paul Belmondo o svojom otcovi nakrútil v roku 2015 dokument s názvom Belmondo o Belmondovi.

Jean-Paul Belmondo zomrel 6. septembra 2021 vo veku 88 rokov. Francúzsko mu pripravilo štátny pohreb so všetkými poctami za účasti prezidenta Macrona a množstva jeho priaznivcov. Má ich po celom svete a vždy sa tešia, keď kiná a televízie uvedú niektorý z jeho nezabudnuteľných filmov.