Nezabudnuteľný Július Pántik zostáva v našej pamäti

Július Pántik patril ku generácii hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období. Hral v takmer stopäťdesiatich filmoch, v televíznych inscenáciách, či seriáloch. Práve jeden z nich utkvel v pamäti i srdciach dospelým a detským divákom: v seriáli večerníčkov o Bambuľke stvárnil deda Jozefa. Na filmovom plátne sa objavil už v roku 1946 vo filme Varúj…!, hral napríklad vo filmoch Čertova stena, Rodná zem, Prípad pre obhajcu, Kým sa skončí táto noc,  hlavnú úlohu stvárnil v dráme Očovské pastorále. Jeho ľubozvučná slovenčina mala korene v rodnom kraji Stredných Plachtiniec. Navždy sme sa s ním rozlúčili 25. augusta 2002, natrvalo však zostáva v našej pamäti. 

Július Pántik sa venoval aj divadelnej a filmovej réžii a vynikal v recitačnom umení. Jeho charakteristický hlasový prejav bol  vďačnou inšpiráciou pre imitátorov, čo dokázal Michal Dočolomanský v legendárnej scénke z programu Ktosi je za dverami Milana Lasicu a Júliusa Satinského.

Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach neďaleko Veľkého Krtíša. Toto prostredie mu veľa dalo v láske k tradíciám, prírode aj slovenčine, tu mala korene aj jeho ľubozvučná spevavá reč.  Gymnázium navštevoval v Banskej Štiavnici. Hoci spočiatku odišiel do Bratislavy študovať právo, zlákalo ho herectvo. Začal študovať na bratislavskom Štátnom konzervatóriu a ešte počas štúdia v roku 1942 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, v Bratislave, v ktorom pôsobil  obdivuhodné polstoročie až do roku 1992, keď odišiel do dôchodku. Rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu Zo života dážďoviek.

Od roku 1947 sa venoval i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta. Na javisku SND sa vynikajúco našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Hoci zamladi začínal na javisku ako milovnícky typ, neskôr sa prepracoval k veľkým charakterovým a dramatickým úlohám. Na filmovom plátne sa objavil už v roku 1946 ako Mišo vo filme Varúj…! režisérov Paľa Bielika a Martina Friča. Takisto si zahral v komédii Čertova stena či v hudobno-tanečnej snímke Rodná zem. Ďalšími dielami, v ktorých Pántik hral, je film Prípad pre obhajcu a tiež komorná tragikomédia Kým sa skončí táto noc. V roku 1966 ho obsadil Andrej Lettrich do úlohy Gazdíka vo svojej kriminálke Vrah zo záhrobia. 

Pod filmom Pštrosí večierok z roku 1969 je Pántik podpísaný aj ako režisér. V roku 1973 mu Jozef Zachar zveril hlavnú rolu v snímke Očovské pastorále. V tom čase patril Július Pántik k najobsadzovanejším televíznym hercom. K jeho popularite prispeli aj televízne seriály, napríklad Nepokojná láska alebo Útek zo zlatej krajiny,  inšpirovaný prózou Jacka Londona. Dodnes v pamäti je najmä seriál večerníčkov Bambuľkine dobrodružstvá, ktorý v roku 1982 nakrútil Juraj Lihosit. Pántik v ňom stvárnil dobrosrdečného deda Jozefa. Do dôchodku odišiel ako sedemdesiatročný v roku 1992. Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.  V Banskej Štiavnici na budove gymnázia je pamätná tabuľa, ktoré pripomína, že tu maturovali Július Pántik aj Gustáv Valach. V bratislavskej mestskej časti Dúbravka majú od mája 2012 Pántikovu ulicu, ktorá nesie meno nezabudnuteľného slovenského herca Júliusa Pántika.

Zdroj a foto: Wikipedia, ČSFD, Teraz.sk, My Žiar, STVR, IMDb, FB