Dušan Jurkovič položil základy našej modernej architektúry, vytvoril Štefánikovu mohylu na Bradle

S menom jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Dušana Samuela Jurkoviča sa najčastejšie spája Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá patrí k vrcholom pamätníkovej tvorby. Viaceré stavby s jeho rukopisom výrazne formovali a dodnes vytvárajú prostredie v ktorom žijeme. Jeho dielo tvorí základ modernej slovenskej architektúry. Dušan Jurkovič, v ktorého dielach sa spojila elegancia starých čias s víziou budúcnosti, sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke, dnes časť mesta Myjava.

Jurkovičov pozitívny vzťah k odkazu a hodnotám slovenskej ľudovej kultúry sa u neho formoval už v útlom detstve. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny, bol vnukom zakladateľa slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča, synovcom Jozefa Miloslava Hurbana a jeho otec patril k zakladateľom Matice slovenskej. Študoval staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni, po ukončení školy pracoval v projekčnej kancelárii v moravskom Vsetíne a začal svoj dlhoročný výskum ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a moravsko-slovenskom pomedzí. V roku 1896 sa osamostatnil a presťahoval do Brna, kde si otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu. Postupne sa stal na území Moravy žiadaným architektom, tvoriacim projekty pre významné inštitúcie, mestské samosprávy a popredné osobnosti.

Najvýznamnejšie diela z obdobia pred rokom 1914 venoval Dušan Samuel Jurkovič moravským kúpeľom Luhačovice. Jeho luhačovické projekty a stavby patria ku klenotom modernej českej aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie. Po vzniku prvej Československej republiky sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko, najprv do Skalice, neskôr sa natrvalo usadil v Bratislave. Postupne preberal podnety z nových nastupujúcich architektonických smerov, medzi iným aj z funkcionalizmu. Experimentoval v oblasti sociálnej výstavby a prefabrikácie, kde navrhol systém montovaných domov. Zároveň tvorivo nadväzoval na umelecké zámery z predošlého obdobia, napríklad na úpravy historických objektov. Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra.

V 20. rokoch minulého storočia sa významne zapojil aj do spoločensko-kultúrnych aktivít, pôsobil napríklad ako vládny komisár na ochranu pamiatok a predseda Umeleckej besedy slovenskej. V tomto období v roku 1928 Jurkovič zrealizoval aj svoje najznámejšie dielo Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov z rokov 1936-1937 patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. V období vojnovej Slovenskej republiky sa Dušan Samuel Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. V tichu pracovne vytváral veľké pomníkové projekty. Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam v Kremničke. Architekt Dušan Samuel Jurkovič, v ktorého dielach sa spojila elegancia starých čias s víziou budúcnosti, zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave.