Jula Satinského bavil svet

Legendárna dvojica Lasica-Satinský sa zrodila v šesťdesiatych rokoch a priniesla vo svojej tvorbe nielen inteligentný humor, ale aj prejav slobody. Jej pôsobenie presiahlo hranice kultúry a stalo sa celospoločenským javom. Jula znova a znova chceme vidieť v komédii storočia S tebou mě baví svět , jej obsah i názov priam symbolizujú jeho vzťah k životu. Od narodenia nezabudnuteľného Júliusa Satinského je 20. augusta 85 rokov. Osud mu však dožičil iba 61, Milan Lasica ho prežil o devätnásť rokov…Vo štvrtok 20. augusta nám Satinského pri príležitosti 85. výročia jeho narodenia pripomenie STVR na Dvojke. Od 12:30 to bude muzikál Ukradnutý biely slon, v ktorom Julo a Milan Lasica hrajú hlavné úlohy, od 13:25 sa spolu zhovárajú v talk-show Mojich sedem divov a napokon od 20:10 relácia Radosť zo života.

Kým Milan Lasica sa na javisku prejavoval ako skeptický intelektuál, Júlo Satinský upútal svojou spontánnosťou, zdanlivou naivnosťou, ale zároveň nadhľadom v každej situácii. Július Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave, často a rád zdôrazňoval svoj lokálpatriotizmus. Vyštudoval dramaturgiu na VŠMU, spolu s Milanom Lasicom vytvorili legendárnu komediálnu dvojicu. Od roku 1959 vystupovali vo vlastných autorských programoch. Ako vysokoškoláci predvádzali svoje autorské dialógy počas Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. Koncom 60. rokov účinkoval spolu s Lasicom v bratislavskom Divadelnom štúdiu zastrešujúcom niekoľko súborov, pričom predstavenie Soirée si v roku 1968 okamžite získalo publikum. V roku 1970 im pre kritiku okupačných pomerov zakázali na Slovensku umeleckú činnosť a divadlo zatvorili. Umelcov prichýlilo na dva roky kabaretné divadlo Večerní Brno. Po návrate na Slovensko účinkoval Július Satinský na Novej scéne.

V roku 1982 vzniklo v priestoroch Tatra revue poetické a kabaretné divadlo Štúdio S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S. V ňom začali Lasica so Satinským pôsobiť ako dvojica v obľúbenom programe Nikto nie je za dverami. Na klavíri ich sprevádzal Jaro Filip, ktorý s nimi spolupracoval aj na kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami. Medzi známe hry, ktoré v priestore uviedli, patria Deň radosti, výber zo starších dialógov Jubileum či Náš priateľ René. Často účinkoval v televíznych inscenáciách a dnes už legendárnych filmoch. Známe sú Slávnosť v botanickej záhrade, Nekonečná – nevystupovať, mimoriadne obľúbená rodinná komédia S tebou mě baví svět, Srdečný pozdrav zo zemegule, Vesničko má středisková, Utekajme, už ide! či Orbis Pictus. Posledným filmom, v ktorom hral, boli Kruté radosti. Za herecký výkon v ňom mu na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach udelili v júni 2003 ocenenie in memoriam.

Okrem herectva sa Július Satinský venoval tiež spisovateľskej činnosti. Medzi jeho známe knihy patria Rozprávky uja Klobásu, Chlapci z Dunajskej ulice alebo Čučoriedkareň. Neskôr vyšli knihy spomienok na Júliusa Satinského s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr a Bledomodrý svet Júliusa Satinského, pod ktorú sa autorsky podpísal Milan Lasica a Jan Kolář. Vďaka editorskej práci dcéry obľúbeného komika Lucii Molnár Satinskej, vyšli v roku 2018 Gundžovníky, zachytávajúce korešpondenciu medzi Satinským a jeho rodinou, ktorej časť emigrovala.

Julo Satinský miloval rodinu a Vianoce v kruhu najbližších. Darčeky síce zháňal na poslednú chvíľu, ale niekoľko rokov sa dokonca prezliekal za Deda Mráza, aby to malo správnu atmosféru. Jeho posledné Vianoce ale už boli celkom iné, strávil ich na lôžku v čase vrcholiacej ťažkej choroby. Bolo to však v rodinnom kruhu a tak odišiel pokojne pár dní po najkrajších sviatkoch, 29. decembra 2002 vo veku iba 61 rokov. V roku 2005 vytvoril Svetozár Ilavský jeho sochu na Dunajskej ulici, ktorá ho znázorňuje, ako načúva ruchu ulice, v ktorej prežil celý svoj život. A od nedávno ho pripomína tiež v bratislavskej Petržalke na Lužnej ulici súsošie Milana Lasicu, Júliusa Satinského a Jara Filipa. Pôvodne malo ísť iba o sochu Jula Satinského, sochár Peter Mészároš však považoval za príliš smutné postaviť ho osamote a tak vznikla táto pocta všetkým trom legendám…