Režisér Martin Hollý nakrútil Signum laudis, Medenú vežu aj Orlie pierko

Filmový a televízny režisér Martin Hollý sa výrazne zapísal do moderných dejín slovenskej kinematografie. Jeho diela ako Balada o siedmich obesených, Signum laudis či Smrť šitá na mieru si získali právom vysoké umelecké hodnotenia. Príbehy z prostredia Vysokých Tatier Medená veža a Orlie pierko s nezabudnuteľným hereckým obsadením sa hlboko zapísali do obľuby divákov. Aj sám stál pred kamerou – už ako štvorročný vo filme Jánošík, v ktorom hral aj jeho otec… Pozoruhodný je aj film Noční jazdci, pašerácky príbeh z medzivojnovej československo-poľskej hranice s Radkom Brzobohatým, Michalom Dočolomanským a ďalšími skvelými hercami. Režisér mimoriadnych kvalít Martin Hollý sa narodil 11. augusta 1931 v Košiciach.

Jeho starým otcom bol dramatik Jozef Hollý, známy najmä hrami Geľo Sebechlebský a Kubo. Vnukom dramatika a bratrancom režiséra Martina Hollého bol známy český herec Josef Abrhám. Jeho otec Martin Hollý starší bol hercom a režisérom, diváci si ho môžu pamätať napríklad z oscarového česko-slovenského filmu Obchod na Korze. Martin po ňom nielenže zdedil vzťah k striebornému plátnu, ale mal možnosť nakrúcanie zažiť už v detstve. V roku 1935 stál ako štvorročný prvý raz pred kamerou vo filme Jánošík, v ktorom hral aj jeho otec a ktorý nakrútil český režisér Martin Frič.

Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom začal Martin Hollý študovať na Filmovej fakulte Akademie múzických umení v Prahe, po dvoch rokoch však školu opustil a začal pracovať v Štúdiu krátkeho filmu v Bratislave. Neskôr bol v Prahe na Barrandove asistentom réžie, nakrútil niekoľko dokumentov, za film Na vedľajšej koľaji získal ocenenie na filmovom festivale v Edinburghu. Od roku 1962 pôsobil ako režisér Štúdia hraných filmov v Bratislave. Práve vtedy dokončil svoj prvý celovečerný film Havrania cesta, po ňom nasledovala dráma Prípad pre obhajcu . Venoval sa aj televíznej tvorbe, preniesol na televízne obrazovky prózu Sudca a jeho kat švajčiarskeho autora Friedricha Dürrenmatta a nakrútil film Jeden deň pre starú paniu. Zásadne ho ovplyvnila spolupráca na filme Muž, ktorý luže, ktorý nakrúcal slávny francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet.

Režijné postupy, ktoré si osvojil, uplatnil vo svojom zásadnom a niekoľkonásobne ocenenom diele – vo filme Balada o siedmich obesených podľa poviedky ruského prozaika Leonida Andrejeva. Film získal Grand Prix a Medzinárodnú cenu kritiky na festivale v Monte Carle, druhú cenu na festivale v Sorrente, a tiež Cenu za najlepšiu drámu na Svetovom festivale televíznej tvorby v Hollywoode. Po protestoch Sovietskeho zväzu, ktorý nesúhlasil s takouto interpretáciou dejín, však film zakázali.Krátko neskôr Martin Hollý nakrútil dva divácky mimoriadne úspešné príbehy z prostredia Vysokých Tatier, drámu Medená veža a jej pokračovanie Orlie pierko. Filmy s nezabudnuteľnými hlavnými predstaviteľmi Ivanom Mistríkom a Ivanom Rajniakom aj ďalším výborným obsadením a nádhernými tatranskými scenériami patria naďalej medzi najobľúbenejšie slovenské diela.

Pozoruhodným filmom Martina Hollého bola aj snímka Smrť šitá na mieru, k čomu prispeli herecké výkony hlavných protagonistov Vlada Müllera a Milana Kiša. Vzápätí v roku 1980 nakrútil Hollý ďalší výnimočný film opäť s Vladom Müllerom v hlavnej úlohe. Dráma Signum laudis, ktorá sa odohráva na sklonku 1. svetovej vojny, získala Veľkú cenu na 22. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Len o rok neskôr režisér dokončil snímku Noční jazdci, pašerácky príbeh z medzivojnovej československo-poľskej hranice.
V roku 1990 nakrútil Martin Hollý film Tichá bolest, o tri roky neskôr televízny film Zámek v Čechách s nezabudnuteľnou Jiřinou Jiráskovou. Ako posledný nakrútil televízny film Kráľovská hra na motívy prózy Stefana Zweiga. Martin Hollý zomrel 18. marca 2004 v Bratislave, mal 72 rokov.