Básnik Andrej Guoth odišiel ešte mladší ako Jiří Wolker

Začiatkom minulého roku sme si pripomenuli českého básnika Jiřího Wolkera, ktorý zomrel, keď mal iba 24 rokov a krátko pred smrťou prežil približne pol roka v sanatóriu pre pľúcne choroby v Tatranskej Polianke, kam si prišiel liečiť tuberkulózu vo vysokom štádiu. Veľmi nás potešilo, že pani Jelena Ničová nás upozornila na mladého slovenského básnika Andreja Guotha, ktorý mal podobný osud ako Wolker. Keď 9. augusta 1929 o piatej hodine večer zomrel bol ešte mladší ako Wolker, mal iba o málo viac než 23 rokov. Andrej Guoth naveky spočíva medzi velikánmi nášho národného i spoločenského života na Vrbickom cintoríne.

Pani Ničová v komentári na FB napísala toto: „Musím dodať, že v Liptovskom Mkuláši žil básnik Andrej Guoth, ktorý bol rovnakého veku ako J. Wolker, bol rovnako chorý na vtedy zákernú chorobu TBC pľúc a bol spolupacientom v jednej izbe s našim Andrejom Guothom. Tak mi nedalo, aby som ho nespomenula, jeho hrob sa nachádza vo Vrbickom cintoríne vľavo, medzi významnými ľuďmi nášho mesta. Keď tam zavítate, zastavte sa, jeho hrob je blízko ďalšieho velikána z L. Mikuláša Aurela Stodolu.“

Nielen veľké poďakovanie za túto informáciu, ale pre poctivého novinára to musí byť aj impulz, aby za ňou išiel ďalej. Nebolo to napokon veľmi zložité, veľmi seriózne sa Andrejovi Guothovi venuje napríklad Spolok Martina Rázusa a tiež Matica slovenská, z tohto zdroja prinášame viac informácií o mladom slovenskom básnikovi. 

Matica slovenská o mladom básnikovi

Andrej Guoth sa narodil 12. mája 1906 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Bol prvým synom chudobných rodičov, jeho otec bol garbiarskym pomocníkom. Skoro po svojom narodení ako trojmesačný, dostal sa s rodičmi do Ameriky, odkiaľ sa však rodičia s ním vrátili znovu do Mikuláša a bývali na Vyšnom Huštáku (u Profantov). Vyrastal v prostredí garbiarskych robotníkov, ktorí museli ťažko pracovať, aby uživili svoje rodiny. Začal chodiť na Hodžovo reálne gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Tu sa aktívne zapája do činnosti Hodžovho samovzdelávacieho krúžku. Mal svojich literárnych súputníkov – spolužiakov Ruda Brtáňa, Milana Pišúta, Andreja Plávku, Kazimíra Bezeka. Práve v spomienkach svojich spolužiakov žije ako štíhly blondín, nenápadnej tichej povahy, no plný tvorivej sily a smelých umeleckých plánov. Písať začal ako štrnásťročný. Svoje prvotiny uverejňoval v rôznych časopisoch ako Včielka, Živena, Slovenská otčina, Slovenské pohľady, Rozvoj, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský denník, Slovenská politika. Písal pod svojim menom, ale často používal aj pseudonymy: Opustený, Ľudomil, Janko Veselý.

V treťom roku gymnázia ochorel na tuberkulózu, chodil sa liečiť, rozhodol sa však  pokračovať v štúdiách. Andrej Guoth bol predovšetkým činorodý mladík s hlbokým sociálnym cítením. Poznal robotnícky dorast, učňov, prednášal im. Poznal i chudobné deti a mal ich rád. Tá láska bola u neho zvláštna. Jeho naivnosť, idealizmus a dobrota si našla cestu k tým malým dušiam, jeho vážna tvár a štíhla kostnatá postava tak štýlovo vyčnievala medzi drobizgom v záhrade mikulášskeho evanjelického sirotinca, ale aj v ozdravovni na lúkach v Železnom, kde sa deti liečili práve z tuberkulózy. Vtedy ani netušil, že jej čoskoro podľahne. Guoth sa angažoval aj v protialkoholickom hnutí. A pritom neprestal tvoriť. 9. augusta 1929 o piatej hodine večer zomrel. Bol ešte mladší ako Wolker, mal iba o málo viac než 23 rokov.

Veľmi záslužnú prácu vykonal Emil Boleslav Lukáč, ktorý svojim nákladom vydal 24 Guothových básni v osobitnej zbierke pod názvom Na rozlúčku. 25. septembra 1932 členovia Spolku podtatranských akademikov na mikulášskom cintoríne odhalili pomník, ktorý spolu s hrobom básnika sa v súčasnosti nachádza na Vrbickom cintoríne. Andrej Guoth tu spočíva medzi takými velikánmi nášho národného i spoločenského života ako boli Michal Miloslav Hodža, Aurel Stodola, Gašpar Fejérpataky Belopotocký, Ester Šimerová-Martinčeková a ďalší…

MN 

Zdroj a foto: Matica slovenská, Spolok Martina Rázusa, SLC, Múzeum Janka Kráľa, Mesto Liptovský Mikuláš