Július Bencúr, knieža uhorských maliarov

Július Bencúr, v Maďarsku uvádzaný ako Gyula Benczúr, si vyslúžil prívlastok Knieža uhorských maliarov. Stalo sa to najmä vďaka veľkolepým obrazom, zachytávajúcim udalosti z uhorských dejín aj portrétom významných historických osobností. Na Slovensku je známy skôr pôvabným dielkom Dievčatko s bábikou, ktorého reprodukciu dodnes nájdeme v nejednej našej domácnosti a Slovenská pošta ju zobrazila aj na známke. Nesporné sú jeho slovenské korene, niekedy sa uvádza ako Július Bencúr z Jasenova a základy maliarstva  získal v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov v Košiciach. Právom sa k nemu hlási Slovensko aj Maďarsko a namiesto sporov, komu patrí, vyzdvihnime jeho umelecké majstrovstvo. Július Bencúr zomrel 16. júla 1920 v Maďarsku.

Július Bencúr  sa narodil 28. januára 1844 v Nyíregyháze, ako dvojročný sa  s otcom Viliamom Bencúrom a matkou Paulínou Laszgallnerovou. presťahoval do Košíc, kde získal  základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov. Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, študoval aj u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal s freskami v mníchovskom Maximilianeu a na radnici v Mníchove. Ilustroval knihy Friedricha Schillera, maľoval pre bavorského kráľa Ľudovíta II., na Mníchovskej  akadémii aj učil.

V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti. Bencúr bol obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval portréty šľachticov a osobností, historické a mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia, v roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka. Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Jeho diela sú zastúpené predovšetkým v Maďarskej národnej galérií a Východoslovenskej galérii v Košiciach aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea v Betliari.

Zdroj a foto: Wikipedia, Web umenia, Soga, cultura.hu