Legendárny motorový vlak Slovenská strela spájajúci Bratislavu a Prahu sa na svoju prvú jazdu vydal pred 90 rokmi 13. júla 1936. Železničný motorový vozeň s aerodynamickými tvarmi s technickým označením M 290.0 a s názvom Slovenská strela vyrobili v roku 1936 v závode Ringhoffer-Tatra v Kopřivnici. Unikátny elektromechanický prenos výkonu navrhol Josef Sousedík zo Vsetína. Pri skúškach dosiahla Slovenská strela rýchlosť až 148 kilometrov za hodinu, projektovaná rýchlosť bola 130 kilometrov. Na objednávku vtedajšieho ministerstva železníc boli vyrobené dva motorové vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou.
Slovenská strela bola pridelená do depa a domovskej stanice v Bratislave. Vlak premával na trase Bratislava – Brno – Praha priemernou cestovnou rýchlosťou 92 km/h. Cestujúci sa z Bratislavy do Prahy dostali za 4 hodiny 51 minút. Neskôr sa čistý čas jazdy skrátil na štyri hodiny a 18 minút. Vlak bol v Československu prvým povinne miestenkovým a mal aj bufet. Disponoval 72 dvoma miestami na sedenie druhej triedy. V Brne stál 35 minút. Rozpad Československa v roku 1939 znamenal ukončenie expresného vlakového spojenia najväčších miest vtedajšej predvojnovej republiky.

Ešte nedávno premával medzi Prahou a Bratislavou rýchlik EuroCity s názvom Slovenská strela, v novom železničnom grafikone ho už nenájdeme. Najrýchlejšie vlakové spojenie dnes prejde túto trať za 4 hodiny a 25 minút, za 80 rokov sme sa teda veľmi neposunuli… Existovalo však spojenie, ktoré to zvládlo tesne pod 4 hodiny. Skutočnú revolúciu pre spojenie Bratislavy a Prahy by predstavovala realizácia vysokorýchlostnej trate Brno – Praha, o ktorej sa už dlhšie hovorí v Českej republike. Cesta rýchlovlakom medzi oboma metropolami by potom trvala len dve hodiny.
Legendárny motorový vozeň M 290.0 Slovenská strela je po generálnej oprave plne funkčný a príležitostne ho vypravujú na nostalgické a charitatívne jazdy. Zrekonštruovaný historický vlak je trvalo umiestnený v Múzeu nákladných automobilov Tatra v Kopřivnici.

Zdroj a foto: Wikipedia, TA3, ZSSK, Teraz.sk, BSK


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


