Nedeľná chvíľka poézie

Ivan Krasko

Už je pozde… 

Už je pozde, nepamätáš –!
Nad horami vrcholí
veľký mesiac, nemý, bledý,
obličaj sťa mŕtvoly;

riedke mráčky tiahnu nebom,
kryjú mesiac závoji;
tiene blúdia siným poľom,
pokoj čuší po chvoji;

niekde v diaľke hlásnik trúbi
pozdnú nočnú hodinu,
ozveny sa duté vlnia,
až kdes v tichu vyhynú –:

zrovna, zrovna jako vtedy!…
…Mesiac padá za hory,
len ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory – –

Pred 150 rokmi, 12. júla roku 1876 sa na Gemeri v Lukovištiach narodil básnik, publicista a prekladateľ, civilným povolaním chemický inžinier Ivan Krasko. Bol zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významným básnikom európskeho symbolizmu. Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny, jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik, štúrovec Ján Botto. Meno mu dal Vajanský podľa neďalekej gemerskej obce Kraskovo. 

Zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo, Noc a samota. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke Verše, v ktorej vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale aj vieru v príchod národnej slobody. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov. Svojimi dvoma básnickými zbierkami začal novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv hlavne francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe. 

Po roku 1918 začal pracovať v administratívnych službách v Československej republike a stal sa parlamentným poslancom, neskôr aj senátorom za agrárnu stranu. V občianskom povolaní sa venoval vedeckej práci v oblasti chémie, v roku 1923 mu udelili titul doktora technických vied. Žil prevažne v Bratislave, v roku 1943 sa presťahoval do Piešťan.

Básnik Ivan Krasko zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach. Dožil sa takmer 82 rokov.