Jozef Pribilinec sa ako prvý Slovák stal olympijským víťazom v kráľovnej športu, ktorou je ľahká atletika, vyhral chôdzu v Soule 1988. Svoju kvalitu potvrdil aj ziskom zlata na majstrovstvách Európy v Stuttgarte v roku 1986 a dvoma striebornými medailami z majstrovstiev sveta. Na Svetovom pohári v Bergene vyhral vo svetovom rekorde. Jozef Pribilinec, ktorý je známy svojim úprimným vzťahom k Slovensku, má 6. júla 66 rokov. Na úspechy Jozefa Pribilinca nadviazali ďalší slovenskí chodci na čele s olympijským víťazom Matejom Tóthom, ktorý získal zlato o tridsať rokov neskôr a stal sa jeho dôstojným nástupcom.
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v neďalekej Kopernici v okrese Žiar nad Hronom. Športu sa venoval od detstva, najprv to bol beh na lyžiach. Práve v tejto disciplíne ho trénoval olympionik Čillík. Od mladosti bol nepoddajný, tvrdý voči sebe aj druhým, energiu mu tréner pomohol správnym smerom zužitkovať. V tomto športe získal vytrvalosť, ktorú zúročil v chodeckých začiatkoch. V roku 1977 takmer bez prípravy vyhral v chôdzi Učňovskú olympiádu v Žiline. Ešte v tom istom roku ako 17-ročný prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Dostal sa do skupiny výnimočného chodeckého trénera Juraja Benčíka, ktorý ho viedol takmer počas celej kariéry.
Po dvoch rokoch tréningu Jozef Pribilinec vyhral v poľskom meste Bydgoszcz juniorské majstrovstvá Európy na desať kilometrov a na 20 kilometrov vytvoril svoj prvý československý rekord.
Nasledovali OH v Moskve 1980, štartoval aj Benčík ešte ako aktívny pretekár. Obaja si na 20-kilometrovej trati v úmornej horúčave prežili svoje peklo, Benčíka diskvalifikovali a Pribilinec dokončil preteky s úpalom na 20. mieste. Prvá veľká chvíľa slovenskej chôdze prišla na európskom šampionáte v roku 1982 v Aténach, kde obsadil v pretekoch na 20 kilometrov druhé miesto. Premiérové vystúpenie na MS v Helsinkách 1983 zavŕšil striebrom, v závere ho zdolal iba Ernesto Canto. Mexičanovi prehru v tom istom roku odplatil vo finále Svetového pohára v Bergene a vytvoril svetový rekord.
O tri roky neskôr si na ME v Stuttgarte konečne siahol na najjagavejší kov. Európsky titul z päťkilometrovej trate si zase vybojoval na halových ME 1987 v Liévine a o rok na to aj v Budapešti. Smolu mal na halových MS 1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za víťazným Michailom Ščennikovom zaostal o jedinú stotinu sekundy.
Mal však pred sebou najdôležitejší cieľ, olympiádu v Soule 1988. Chodecká dvadsiatka bola na programe 23. septembra a diváci v Československu sledovali zlatý úspech Jozefa Pribilinca v ranných hodinách. Do cieľa prišiel s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a vytvoril nový olympijský rekord.
Rok po hrách v Soule ukončil aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s kolenom. Po štvorročnej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral preteky Záhorácka dvadsiatka, čo mu zabezpečilo nomináciu na svetový šampionát v Stuttgarte. Tam sa 17. miestom definitívne rozlúčil so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem titulov majstra Československa. Po skončení kariéry a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994 – 1998 poslancom Národnej rady SR. V súčasnosti sa stará o rodinu, jeho syn sa tiež atleticky pripravuje, rád poradí mladým športovcom.
Jozefa Pribilinca dvakrát vyhlásili za najlepšieho športovca Československa, získal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru, stal sa laureátom ocenenia Športová legenda a prestížny atletický magazín Track and Field News ho zaradil medzi desať najlepších chodcov na 20 km v celej histórii. Na úspechy Jozefa Pribilinca nadviazali ďalší slovenskí chodci na čele s olympijským víťazom Matejom Tóthom, ktorý získal zlato o tridsať rokov neskôr a stal sa jeho dôstojným nástupcom.
Zdroj a foto: Wikipedia, SOŠV, Teraz.sk, Atletika.sk, Bystricoviny
; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)
