Arthur Ashe, prvý Afroameričan, ktorý vyhral Wimbledon

Na ikonických trávnatých dvorcoch All England Clubu v Londýne práve vstupuje do svojho druhého týždňa najslávnejší tenisový turnaj sveta Wimbledon. A je to presne polstoročie a jeden rok, čo sa stal víťazom mužskej dvojhry na legendárnom grandslamovom turnaji prvý afroamerický tenista Arthur Ashe. Uspel v čisto americkom finále na posvätnej tráve All England Clubu nad favoritom Jimmym Connorsom. Stal sa takto prvým Afroameričanom, ktorý vyhral v singli US Open v roku 1968, Australian Open v roku 1970 a Wimbledon 5. júla 1975. Jeho príbeh priťahoval obrovskú pozornosť a ďaleko prekročil hranice športu. Po svojom víťazstve vo Wimbledone povedal: „Vždy som veril, že môžem vyhrať. Naši ľudia s farebnou pleťou už 500 rokov trpia komplexom menejcennosti. A potrvá ďalších 200 rokov, kým sa ho úplne zbavíme. Tento triumf ukazuje najmä našim deťom, že máme svojich hrdinov a môžeme dokázať to, čo ostatní.“

Arthur Robert Ashe Jr. sa narodil 10. júla 1943 v Richmonde vo Virgínii. S tenisom začal vo veku 7 rokov na kurtoch v Brookfield Parku, o sedem rokov neskôr našiel svojho mentora v členovi Siene slávy Robertovi Johnsonovi, ktorý dve desaťročia pomáhal tenistom s afroamerickým pôvodom. Arthur Ashe na univerzite v Los Angeles vyštudoval obchodnú správu. Slúžil v armáde a stal sa dokonalým idolom pre milióny Afroameričanov. V roku 1961 získal prvý turnajový titul a o dva roky neskôr sa dostal ako prvý Afroameričan do nominácie USA pre Davisov pohár. Počas desiatich rokov reprezentovania svojej krajiny pomohol tímu k zisku piatich prvenstiev. V roku 1972 pomohol založiť Asociáciu tenisových profesionálov (ATP), ktorá zjednocovala systém profesionálnych turnajov a chránila záujmy jej hráčov. Celkovo dosiahol 87 titulov, z toho tri na podujatiach veľkej štvorky a prebojoval sa do 11 grandslamových semifinále.

V Londýne sa vtedy konalo prvé čisto americké finále za 28 rokov. Arthur Ashe nikdy predtým ani potom ľaváka Connorsa nezdolal, no 5. júla 1975 sa mu to podarilo. Pri svojom deviatom štarte vo Wimbledone, keď mal takmer 32 rokov, siahol na posvätnú trofej, ktorú chcel získať aj pre milióny svojich bratov a sestier tmavej pleti. Hlavne pre deti, aby mali vzor. Bol silne zaangažovaný v boji proti apartheidu v Juhoafrickej republike, kde mu v roku 1968 odmietli ako čiernemu vstup na turnaj.

V roku 1979 Arthur Ashe utrpel svoj prvý infarkt a podstúpil operáciu. Druhý infarkt mal v roku 1983 a absolvoval ďalší operačný zákrok. Pri transfúzii krvi sa podľa neho nakazil vírusom HIV. Asheho zdravotné problémy ukončili jeho slávnu tenisovú kariéru, ale naštartovali jeho humanitárne, občianske a aktivistické úsilie. V roku 1988 pomohol s rozvojom tenisových programov v mestských centrách a bol pri založení Národnej juniorskej tenisovej ligy. Svoju chorobu verejne oznámil v apríli 1992 a začal pracovať na vzdelávaní ostatných o HIV a AIDS. Pred svojou smrťou 6. februára 1993 na zápal pľúc súvisiaci s AIDS vo veku 49 rokov založil Nadáciu Arthura Ashea pre boj proti AIDS a Inštitút Arthura Ashea pre zdravie. Bol známy svojou noblesou, športovým duchom a oddanosťou spravodlivosti. Dňa 20. júna 1993 mu prezident USA Bill Clinton udelil in memoriam Prezidentskú medailu slobody. Štadión Arthura Ashea, hlavný kurt US Open a najväčšia tenisová aréna na svete, je pomenovaný na jeho počesť. Časopis USA Today ho zaradil medzi najinšpiratívnejších ľudí uplynulého štvrťstoročia.