V legendárnych kapelách Fedor Frešo tvrdil muziku

Fedor Frešo stál pri míľnikoch slovenského bigbítu. Bol pilierom československej hudobnej scény a spolupracoval s jej najtalentovanejšími postavami. Podieľal sa na vzniku niekoľkých desiatok rockových a džezových albumov, medzi nimi aj zásadných platní slovenskej hudby. Mal povesť jedného z najprogresívnejších rockových basgitaristov v niekdajšom Československu, bol členom legendárnych kapiel. Hral s Dežom Ursinym, Mariánom Vargom, Pavlom Hammelom, Petrom Lipom a ďalšími ikonami, bol dôležitým muzikantom po ich boku. Pred ôsmimi rokmi, 26. júna 2018 ho v jeho dome v Rusovciach našli mŕtveho, príčinou smrti bolo zlyhanie srdca.

Fedor Frešo sa narodil 6. januára 1947 do hudobnej rodiny, bol synom významného skladateľa a operného dirigenta Slovenského národného divadla Tibora Freša, jeho mama sa venovala opernému spevu a neskôr pôsobila ako hudobná redaktorka i režisérka v rozhlase. Lenže Fedora opera až tak veľmi neoslovila, zaľúbil sa do rockʼnʼrollu. Rodičia chápali jeho vášeň pre hudbu rôznych žánrov, za čo im bol vďačný. Absolvoval bratislavské konzervatórium a hoci vo viacerých kapelách bol ako basgitarista takpovediac mužom v úzadí, bol vždy dôležitý. Mal to dané už v mene – jeho iniciálky ff v hudbe označujú dynamický pokyn fortissimo, čo znamená veľmi hlasno. Presne tak Fedor Frešo hral, tvrdil muziku. Za svoje hráčske vzory označoval basistu Jacka Brucea, niekdajšieho člena slávnych Cream, alebo Johna Entwistlea z The Who.

Prvé úspechy zaznamenal Fedor Frešo s kapelou Deža Ursinyho Soulmen, potom prišla skupina Prúdy. V nej sa po personálnych zmenách stal basgitaristom a spoločne s fenomenálnym Mariánom Vargom, Pavlom Hammelom a ďalšími nahral kultový album Zvoňte, zvonky. S Vargom neskôr pôsobil aj v artrockovej formácii Collegium musicum, ktorú založili spolu s Dušanom Hájekom a ktorá stavala na silných, prepracovaných inštrumentálnych pasážach. Líder Marián Varga dokázal, že bigbít nie je v žiadnom rozpore s vážnou hudbou. S Collegiom nahral Frešo ďalšiu zásadnú platňu Konvergencie. Neskôr bol pri legendárnom albume Hammela a Vargu Zelená pošta, ktorý zachytil náladu prelomovej generácie slovenskej hudby. Fedor Frešo spolupracoval tiež s formáciou Blue Effect skvelého českého hudobníka Radima Hladíka. Neskôr pôsobil i v džezrockovej Fermate a po boku Petra Lipu aj v zoskupení Traditional & Revival Jazz Band. Bol hudobný redaktor a režisér v Československom rozhlase, neskôr vo vydavateľstve OPUS, ale napríklad aj učiteľ. Po roku 1989 sa stal tiež majiteľom prekladateľskej agentúry.

Svoje viac ako päťdesiatročné pôsobenie na hudobnej scéne zmapoval v autobiografickej knihe Sideman, v ktorej bez cenzúry veľmi pravdivo opisuje muzikantský život. Fedor Frešo sa stal jedným zo stavebných prvkov slovenskej populárnej hudby. „Vždy som stál vedľa frontmanov, sprevádzal som sólistov. Som sideman,“ hovoril o sebe Frešo, ktorý zanechal v slovenskej hudbe hlbokú stopu. V roku 2013 s hudobníkom Tomášom Berkom napísal ďalšiu knihu Rocková Bratislava, ktorá mapuje viac ako tristo slovenských rockových skupín od zrodu tohto žánra.

V poslednom období sa Fedor Frešo vrátil k láske svojej mladosti rockʼnʼrollu, aby pokračoval vo svojej bohatej a rozmanitej, viac než polstoročnej hudobnej dráhe. 26. júna 2018 ho v jeho dome v Rusovciach našli mŕtveho jeho príbuzní, príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Mal 71 rokov.