Meno významného slovenského filmového režiséra Jána Lacka sa spája najmä s veseloherným, komediálnym žánrom. Veď kto by nepoznal filmy Statočný zlodej, Šťastie príde v nedeľu alebo Skalní v ofsajde ? Kým tragikomickosť Jožka Púčika v skvelom stvárnení Jozefa Kronera vychádzala zo známej predlohy Ivana Stodolu, v ďalších filmoch už Ján Lacko stavil na pôvodné námety v spojení s vizuálne príťažlivými dobovými javmi ako letovisko Bratislavčanov na seneckých jazerách, úspešná československá futbalová reprezentácia či prehnané futbalové fanúšikovstvo, ba aj s novinkami, akými boli vtedy tipovanie v Športke alebo populárna Tatra revue.
K tomu treba prirátať šťastnú ruku a oko pri výbere hercov, čo sa prejavilo najmä pri už farebnom filme Šťastie príde v nedeľu. V ňom komická trojica v podaní Ivana Mistríka, Antona Mrvečku a Mariána Kleisa zdoláva prekážky za vidinou výhry v športke alebo aspoň v láske! Trom nápadníkom kontruje rovnako sympatická mladá herečka Renáta Dočolomanská, sestra legendárneho Dočka. Tanečné šlágre, bratislavské zákutia a podniky so živou hudbou, módne výstrelky, ale aj opálené mužné telá v plavkách ponúkali dobre známe prostredia i štipku erotiky.

Neveľmi uspeli Výlet po Dunaji alebo Odhalenie Alžbety Báthoryčky, nepomohli ani atraktívne lokácie, ani nové tváre, ani tá erotika. Menej známymi ostávajú Lackove dramatické príbehy Skaly a ľudia, Vždy možno začať, Výhybka a Človek na moste alebo mládežnícke letné dobrodružstvá aj romantické vzplanutia vo filmoch Dievča z jazera a Toto leto doma. Ak by aj všetky veselohry, drámy a televízne filmy a seriály odvial čas, najsilnejším dielom Jána Lacka zostane paradoxne krátky dokumentárny film Príbetská jar z roku 1956, ktorý spôsobil rozruch a za prílišnú odvahu putoval do trezoru.
Lacko začiatkom päťdesiatych rokov filme nakrútil niekoľko budovateľských agitiek, medzi nimi aj Príbeh Jána Kováča, ktorým posvätil praktiky násilnej kolektivizácie. Po odhalení kultu osobnosti sa Ján Lacko vrátil na južné Slovensko za Jánom Kováčom, aby skorigoval svoj predchádzajúci postoj. Vzniklo kritické svedectvo o šlendriánskom družstevnom hospodárení, zhoršujúcej sa pracovnej morálke, zle platenej práci a nenaplnených sľuboch lepšieho života. Tým Ján Lacko nielen potvrdil svoje filmárske kvality ale aj občiansku a ľudskú statočnosť. Zomrel pred 35 rokmi, 24. júna 1991 a pripomeňme si aj aj tento rozmer jeho práce. Diváci sa však budú právom najradšej vracať k jeho vydareným komédiám Statočný zlodej, Šťastie príde v nedeľu alebo Skalní v ofsajde…

Zdroj: Wikipedia, Osobnosti slovenskej kinematografie, ČSFD
Foto: IMDb, Film.sk, YouTube


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


