Adina Mandlová, hviezda českého a európskeho filmu

Dve najväčšie hviezdy českého filmu predvojnového obdobia, Adina Mandlová a o štyri roky mladšia Lída Baarová, museli zaplatiť tvrdú daň za to, že nielen využili cestu cez fašistické Nemecko do filmovej Európy, ale sa aj zaplietli s jej pohlavármi. Ich talent, krása i sláva však boli také výrazné, že stojí za to si ich pripomínať. Je to práve 35 rokov od smrti českej filmovej a divadelnej herečky Adiny Mandlovej. Patrila k slávnym tváram českého i európskeho filmu, bola hviezdou, bez ktorej sa v prvej polovici 20. storočia nenakrútil v pražských ateliéroch takmer žiadny film. Po druhej svetovej vojne však na ňu doľahol tieň spolupráce s nemeckými filmovými tvorcami a podozrenie z kolaborácie s Nemcami. Vlasť opustila a vrátila sa do nej až zomrieť. Odišla z tohto sveta 16. júna 1991 v nemocnici, mala 81 rokov. Neželala si obrad ani hrob, jej popol rozptýlili…

Narodila sa v bohatej rodine 28. januára 1910 v Mladej Boleslavi. Po skorej smrti otca schudobneli a Mandlová pomáhala matke s domácimi prácami v penzióne. Neskôr ju poslali do dievčenskej internátnej školy v Paríži,  tam ju však  vylúčili a excesy v správaní sprevádzali celú jej kariéru.  Do sveta filmu i pražskej bohémy ju uviedol vtedajší prvý filmový milovník Hugo Haas, ktorý z krásnej mladej ženy stvoril herečku a stal sa aj jej milencom. Spolu s Oldřichom Novým patril Hugo Haas k jej najčastejším partnerom na striebornom plátne. S Haasom nakrútila diela filmovej klasiky ako Život je pes, Mazlíček  alebo Ať žije nebožtík, s Novým nezabudnuteľného Kristiána a s Vlastom Burianom Nezlobte dědečka či Ducháček to zařídí. Celkovo má na svojom konte vyše 30 filmov, v takmer všetkých  v hlavných úlohách. Z neskorších spomeňme režisérsky debut Otakara Vávru Panenství a úspešné filmy Cech panien kutnohorských, Ťěžký život dobrodruha či Hotel Modrá hvězda. 

Počas protektorátu prijala Adina Mandlová ponuku nemeckých ateliérov hrať po boku populárneho herca Heinza Rühmanna. Bola častým hosťom v spoločnosti, jej kontakty s predstaviteľmi Tretej ríše znamenali po druhej svetovej vojne obvinenie z kolaborácie. Nikdy sa však nedokázalo, že bola milenkou ríšskeho protektora Karla Heinza Franka alebo ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Pred koncom vojny úspešne vystupovala v pražskom Vinohradskom divadla, v roku 1944 mal premiéru jej posledný český film Sobota.

Emigrovala v roku 1948, keď sa predtým vydala za vojenského letca Josefa Kočvárka, ktorý mal britské občianstvo, žila v Anglicku, Kanade a na Malte a sporadicky sa objavovala vo filme, televízii a  divadle. Do vlasti sa vrátila v roku 1991, bývala na zámku Dobříš a 16. júna 1991 v nemocnici v neďalekom Příbrame zomrela, mala 81 rokov. Neželala si obrad ani hrob, jej popol rozptýlili…

Zdroj a foto: Wikipedia, Teraz.sk, ČSFD, IMDb, Aha, ČT