Spomíname na Petra Mikulíka

Herec, popredný režisér aj uznávaný pedagóg Peter Mikulík by práve oslávil 85 rokov, narodil sa 10. júna 1941 v Trenčíne. Museli sme však s ním navždy rozlúčiť koncom minulého roku, z tohto sveta odišiel 14.decembra. Bol starším bratom skvelého herca Pavla Mikulíka, ktorého mozgová príhoda pripútala na invalidný vozík, ale naďalej sa snažil byť užitočný aj pomáhať iným, stratil sme ho, keď mal 63 rokov. Bol manželom obľúbenej herečky Zuzany Kocúrikovej a jeho odchod mal mimoriadne smutnú časovú súvislosť. Zuzana Kocúriková má 19. decembra narodeniny a práve v deň jej narodenín sa odohrala posledná rozlúčka v Slovenskom národnom divadle, v ktorom Peter Mikulík vytvoril množstvo pozoruhodných inscenácií. Na rozlúčke prehovorili tiež jeho rovesníci František Kovár a Dušan Jamrich. Zuzana Kocúrková so smútkom prijímala kondolencie v deň svojich narodenín v priestoroch našej prvej divadelnej scény, na doskách ktorej hrá už úctyhodných 55 rokov…

Peter Mikulík absolvoval štúdium réžie na VŠMU v Bratislave, najskôr bol päť rokov hercom, potom sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla SND. Herecké skúsenosti získaval od detstva ako člen Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, kde vytvoril veľa postáv v rozhlasových hrách, na doskách SND vystúpil už ko študent. Počas štúdií Peter Mikulík režíroval predstavenia Milana Lasicu a Júliusa Satinského v bratislavskej Tatra Revue a potom ich vystúpenia Večery pre dvoch. S touto legendárnou dvojicou spolupracoval ako režisér ich programov aj v Divadelnom štúdiu pri programoch Nečakanie na Godota, Soirée a Radostná správa a v Štúdiu S v obľúbených Nikto nie je za dverami, ku ktorým sa dodnes vraciame na televíznej obrazovke.

Do kolektívu renomovaných režisérov Činohry SND sa Peter Mikulík začlenil s osobnostným dramaturgicko-inscenačným programom, dôsledne zameraným na dramatickú tvorbu 20. storočia. Svojou režijnou výpoveďou chcel postihnúť rozpornosť dnešného sveta. Preto i voľbou predlôh inklinoval k nezjednodušujúcim, viacvrstvovým drámam s komplikovanou kompozíciou. Mikulík sa vo svojich réžiách snažil zosúladiť a zjednotiť obraznosť scénického tvaru s obsahovou náročnosťou, smerujúcou k dnešku. Vidno to vo všetkých jeho hrách, ako Moriak, Pán Leonida a reakcia, Tango, Návrat domov, Dom zlomených sŕdc, Brooklynská noc, Sólo pre bicie hodiny, Horúci zemiak a v mnohých ďalších.

V roku 1966 sa Peter Mikulík postavil pred filmovú kameru v kriminálke Vrah zo záhrobia. V ďalších rokoch režíroval popri divadle aj televízne inscenácie, ktorými štýlovo nadviazal na svoju divadelnú tvorbu a divadelný režijný rukopis. Boli to napríklad Žena z antisveta, Elektra, Ťaví zadok, Thibaultovci, Radosť žiť, Ideálny manžel, Štúrovci alebo Jahňa chudobného. Peter Mikulík stál tiež pri zrode divadelnej prehliadky popredných českých a slovenských divadelných scén bývalého Československa s názvom Trialog. Výročnú cenu Literárneho fondu mu v roku 2002 vyniesla hra Krajčírky. Peter Mikulík patril medzi najrenomovanejších slovenských divadelných a televíznych režisérov. Jeho rukopis nesú desiatky hier a inscenácií, ktoré režíroval v SND a v Slovenskej televízii. Pôsobil aj ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU, päť rokov bol jej dekanom.