František Hečko pochádzal z vinohradníckej rodiny, aj preto je Červené víno také pôsobivé

František Hečko pochádzal z vinohradníckej rodiny, z vinárskej obce Suchá nad Parnou a ešte aj vyštudoval vinárstvo, zákonite sa práve táto téma stala stredobodom jeho prvého rozsiahlejšieho prozaického diela. Jeho román Červené víno sa stal nielen tým najlepším v jeho tvorbe, ale patrí k dôležitým súčastiam našej literatúry. Spisovateľ dokázal tak jedinečne opísať príbeh ľudí spätých s pôdou že sa priam núkal na sfilmovanie a získal veľký ohlas. V roku 1976 ho na vysokej úrovni nakrútil režisér Andrej Lettrich so skvelým hereckým obsadením, ktorému dominuje nezabudnuteľný Štefan Kvietik. František Hečko sa narodil 10. júna 1905 a zomrel 1. marca 1960 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne. Štefan Kvietik bude naveky odpočívať v jeho blízkosti…

Je pozoruhodné, že z mnohodetnej a rozvetvenej vinohradníckej rodiny, z ktorej František Hečko pochádzal, sa viacerí venovali literatúre. Na umeleckú dráhu sa okrem neho vydali i jeho bratia. Blahoslav Hečko bol prekladateľ z francúzštiny a taliančiny a teoretik prekladu, Víťazoslav Hečko prekladateľ z románskych jazykov a básnik. Spisovateľkou bola aj Hečkova manželka Mária Terézia Jančová-Hečková, z jej tvorby sú známe Rozprávky starej matere, Divé husi či Žofkine rozprávky.

František Hečko sa narodil 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou pri Trnave, v obci s veľkou vinárskou tradíciou, ktorá je dodnes živá. Najznámejším tunajším vinárstvom je Terra Parna, v ktorom Jozef Zvolenský s manželkou vytvorili pozoruhodnú harmóniu nádherného vinohradu s moderným vinárstvom.

František Hečko študoval na Vinársko-ovocinárskej strednej škole v Bratislave, Hospodárskej škole v Košiciach a vyššej družstevnej škole v Prahe. Najskôr pracoval ako úradník, neskôr ako redaktor Hospodárskeho obzoru, Roľníckych novín a po druhej svetovej vojne časopisov a kníh, ktoré vychádzali v Matici slovenskej. Najskôr písal články na odborné či kultúrne témy, potom sa začal venovať prozaickej aj básnickej tvorbe. Hečkove prvé literárne diela vychádzali v časopisoch Mladé prúdy, Svojeť, Slovenské pohľady, Tvorba či Elán. V jeho poézii sa objavili osobné a sociálne problémy obyvateľov slovenskej dediny, citlivo vnímal problém vysťahovalectva a problémy vojnovej doby. Po roku 1948 je zjavná poplatnosť tzv. socialistickému realizmu v románe s tematikou kolektivizácie Drevená dedina, krátko po vydaní aj sfilmovanom. Svätá tma je zasa prvý diel nedokončenej trilógie o vojnovom Slovenskom štáte.

Svoje najvýznamnejšie dielo – generačný román Červené víno začal písať v už prvej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia. Pôvodne mal byť krátkou poviedkou o jeho matke Rozálii, ktorú chcel vo vysielaní Slovenského rozhlasu uverejniť básnik Ján Kostra. Zážitkov a príbehov však bolo toľko, že po päťročnej práci napísal už šesťdesiat kapitol a vznikol rozsiahly román v troch zväzkoch, ktorý patrí medzi vrcholné diela modernej slovenskej prózy. Ján Kostra mu navrhol román pomenovať Červené víno. V roku 1948 vyšiel s obálkou a ilustráciami Martina Benku, vyvolal veľký ohlas, preložili ho do češtiny, ruštiny, slovinčiny, bulharčiny, nemčiny, maďarčiny a litovčiny. V roku 1976 ho veľmi úspešne a so skvelým hereckým obsadením, ktorému dominuje nezabudnuteľný Štefan Kvietik, sfilmovala Slovenská televízia.

František Hečko zomrel 1. marca 1960 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne. Štefan Kvietik bude naveky odpočívať v jeho blízkosti…