Viliam Pauliny-Tóth, nástupca Ľudovíta Štúra

Viliam Pauliny-Tóth bol prvý úradujúci podpredseda Matice slovenskej a významne prispel k jej premene na modernú národnú inštitúciu systematickej odbornej práce. Presadzoval rozvoj vedeckých odborov, podporoval slovenskú vedeckú publicistiku a výrazne posilnil pôsobenie Matice na celom Slovensku. Súčasníci ho považovali za nástupcu Ľudovíta Štúra. Od narodenia politika, kultúrno-osvetového pracovníka, novinára a spisovateľa, jednej z kľúčových osobností mladoštúrovskej generácie, je 3. júna 200 rokov. Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za rok Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý stál aj pri zrode Memoranda národa slovenského z roku 1861 a bol prvým predsedom Slovenskej národnej strany.

Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára. Po otcovej smrti vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Po skončení základnej školy študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde patril medzi poslucháčov Ľudovíta Štúra. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtických rodinách a pedagóg na evanjelickom lýceu v Kremnici. V rokoch 1848 – 1849 bol dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Profesionálne pôsobil tiež ako župný úradník a stoličný komisár. Po odchode zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval výlučne literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Vydával humoristický časopis Černokňažník a reprezentatívny beletristický časopis Sokol.

Po presťahovaní do Martina sa stal vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Ako podpredseda riadil činnosť Matice slovenskej až do jej vynúteného zatvorenia v roku 1875. V Matici pracoval aj ako redaktor, venoval sa politickej publicistike a redigoval časopis Letopis.
Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a podieľal sa na založení Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. Prispieval do Pešťbudínskych vedomostí, neskôr bol zodpovedným redaktorom Národných novín. Viackrát kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, bol jeho členom v rokoch 1869 – 1872. V roku 1871 vznikla Slovenská národná strana,  jej prvým predsedom sa stal Viliam Pauliny-Tóth.

Do literatúry vstúpil v 40. rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi, neskôr národno-agitačnými a humoristicko-satirickými básňami. Do jeho tvorby patrí veršovaná alegorická dráma Ľudská komédia, z prozaických prác sú významné štvorzväzkové Besiedky či historický román Trenčiansky Matúš  a memoárové diela Volebné rozpomienky a Tri dni zo života Štúrovho. Vydal vedecké dielo Slovenské bájoslovie a v roku 1877 stihol za pomoci dcéry Márie publikovať súbornú zbierku poézie Básne Viliama Pauliny-Tótha. Viliam Pauliny-Tóth, ktorého jeho súčasníci považovali za nástupcu Ľudovíta Štúra, zomrel 6. mája 1877 v Martine vo veku 50 rokov.

Zdroj a foto: Wikipedia, Matica slovenská, Teraz.sk, FB, Martin