Rinaldo Oláh, slovenský Paganini, bol primášom kapely SĽUKu

Rinaldo Oláh bol vyše tridsať rokov sólistom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a primášom jeho ľudovej kapely. Štvrťstoročie pôsobil ako šéf orchestra. Okrem ľudových piesní dokázal bravúrne zahrať aj diela svetovej hudobnej klasiky. Koncertný majster, ktorého nazval veľký znalec a nadšenec Slovenska a jeho ľudu, filmár a fotograf Karol Plicka slovenským Paganinim, sa narodil 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. Navždy odišiel pred dvadsiatimi rokmi,  1. júna 2006 vo veku 77 rokov v Bratislave. S hudbou rástol odmalička, otec ho naučil hrať na husličkách skôr ako začal chodiť do školy.

 Vo veku sedem rokov začal chodiť do hudobnej školy vo Zvolene. Spolu s otcom hrávali na svadbách, talentovaný chlapec sa už ako päťročný stal primášom. Keď hral s očovským folklórnym súborom na festivale Pražská jar v Čechách, hudobníci z filharmónie, Národného divadla a iní odborníci, ktorých zaujal jeho talent, mu ponúkli štúdium na pražskom konzervatóriu. Rinaldo Oláh zvládol šesťročné štúdium za tri roky a vrátil sa na Slovensko. Napriek tomu, že mu jeho učitelia v Prahe odporúčali, aby sa profesionálne venoval vážnej hudbe, zostal po celý život verný ľudovej piesni. Bol jedným zo zakladateľov prvého profesionálneho folklórneho súboru na Slovensku – Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, bol súčasťou jeho života 30 rokov. Umelec sa v ňom naplno uplatnil a absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.

Rinaldo Oláh roky pracoval aj v Československom rozhlase v Bratislave a nahral stovky ľudových piesní vo vlastnej úprave. SĽUK-u pomáhal aj v dôchodkovom veku, kedy nastupujúcich mladých hráčov zaúčal do tajov špeciálnej svojskej techniky virtuóznej hry na husliach. Jeden zo slávnych tanečníkov SĽUK-u Ján Petrenka raz napísal historku z amerického zájazdu. Krajanský farár pozval skupinu sľukárov na návštevu a po pohostení na fare im ukázal kostol a malé krajanské slovenské múzeum. Rinaldo Oláh si v kostole pokľakol a začal sa modliť. V tom prišiel kostolník a natrčil mu čosi ako náš zvonček. Oláh mlčky vytiahol päť dolárov, dal ich tam a modlil sa ďalej. Ktosi mu pošepkal, že tam sa nedávajú peniaze ako u nás, ale lístočky, na ktoré si veriaci napíše svoje želanie k Bohu. A teraz Boh nebude vedieť, o čo Rinaldo Oláh Boha prosí. Rindo, ako ho priatelia volali, pokojne odpovedal: „Nič to, kostolík si peniaze zaslúži a Boh aj tak dobre vie, čo si želám. Aby som hral božsky.“

Umelec skonal 1. júna 2006 vo veku 77 rokov v Bratislave.

Zdroj: Wikipedia, Rómska Encyklopédia, SME, Teraz.sk

Foto: AMARI LUMA, Rómska Encyklopédia, Wikimedia