Waldemar Matuška bol symbolom slobody a buričstva

Waldemar Matuška sa narodil na Slovensku, 2.júla 1932 v Košiciach. O 54 rokov neskôr emigroval do USA. Už nezvládal tlak cenzorov a eštébákov, ktorí si na neho viedli spisy vyše tri desaťročia. Režim jeho kariéru však nezničil. A nikdy ho nezničil ani ako človeka. Waldemar Matuška sa stal dlhodobo druhým najobľúbenejším spevákom v Československu, hneď po Karlovi Gottovi. Mnohí najmä z mladšej generácie však uprednostňovali práve Waldemara, ktorý stelesňoval slobodu a buričstvo. Waldemar Matuška zomrel vo veku 77 rokov 30. mája 2009 v USA na zápal pľúc a zlyhanie srdca. Domov sa však napokon predsa len vrátil. Pochovaný je na pražskom Vyšehrade…

Waldemar sa narodil ako Vladimír Matuška a hoci to bolo v Košiciach vydávať ho za Slováka nemožno, bola to iba náhoda. Jeho matka Mia Malinová bola speváčkou viedenských operetných divadiel a k pôrodu v Košiciach došlo len preto, že tu bola na vystúpení. Porodila takmer na javisku. Podobne netradičný ako pôrod bol aj pôvod Waldemara Matušku. Svoj búrlivý životný štýl zdedil po mame. Ani vtedy sa veľmi nevedelo, či je jeho otcom cigánsky primáš z jednej cimbalovej kapely alebo väzenský dozorca Malina, ktorý bol jej legálnym manželom. Podľa výzoru i spôsobu života známeho speváka je však pravdepodobnejšia skôr tá prvá nemanželská verzia…

Vladimír, ešte predtým než sa dal premenovať na Waldemara, vyrastal v Prahe. A zo začiatku sa vôbec nezdalo, že by po mame okrem sklonov k bohémskemu životu podedil aj hudobné nadanie. Zo spevu mal v škole štvorku a neprepadol iba preto, že to nebolo v tomto predmete možné. V speve sa mu začalo dariť až po tom, ako pochopil, že v profesii sklára, za ktorého sa chcel vyučiť, kvôli svojím slabým pľúcam veľa vody nenamúti… Hneď na začiatku umeleckej dráhy sa jeho cesty skrížili s komunistickou tajnou bezpečnosťou. Keď ho v roku 1956 vylúčili z karlovarského Súboru piesní a tancov, ŠTB si do spisov zapísala: „Celkovou výchovu souboru vedl západním směrem a nechtěl nacvičovat pokrokové a socialistické písně. Je obdivovatelem západního způsobu života a snažil se tomuto žití sám přizpůsobit.“

Eštébáci odvtedy Matušku neustále sledovali a kvôli jeho „nesocialistickému spôsobu života“ mu zakázali vycestovať na festival ešte aj do socialistickej časti Nemecka. Podľa jedného z udavačov sa Matuška vraj na Karlovarskom festivale vyspal aj s Ginou Lolobrigidou, ale „nerád o tom hovorí“. Sledovanie Matušku neprestalo ani v časoch jeho vrcholnej slávy v pražských divadlách Semafor a Rokoko. Nevôľa eštébákov sa vtedy miesila takmer až so závisťou, keď sa často zameriavali na jeho osobný život a vzťahy so ženami. Nazbierané kompromitujúce informácie chcela ŠTB využiť na naverbovanie známeho speváka do svojich radov. Waldemara Matušku však tajní na spoluprácu nikdy nezískali. Snažil sa zostať vo vlasti a pokračovať vo svojej speváckej dráhe. Pre emigráciu do USA sa rozhodol až v roku 1986 po tom, keď mu komunisti chceli určovať texty jeho vystúpení. Režim Matušku nakoniec z krajiny vyštval, ale nikdy ho nezničil. A v pamäti natrvalo zostáva množstvom svojich piesní, z ktorých viaceré priam zľudoveli.

Waldemar Matuška zomrel vo veku 77 rokov 30. mája 2009 v USA na zápal pľúc a zlyhanie srdca. Domov sa však napokon predsa len vrátil. Pochovaný je na pražskom Vyšehrade…