Spisovateľ a lekár Martin Kukučín v novom svetle

17. mája je 166 rokov od narodenia Martina Kukučína, jedného z našich najvýznamnejších spisovateľov, už o pár dní si pripomenieme, že zomrel 21. mája 1928. Martin Kukučín je popredným predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Hrdinov svojich diel hľadal medzi ľuďom a práve tým, že sa pozeral na život očami obyčajného dedinského človeka priviedol slovenskú prozaickú tvorbu na prah jej modernej epochy. Viaceré jeho diela boli preložené a mnohé príbehy sfilmované. V poslednom čase sa jeho osobnosť dostáva do nového svetla, keď sa viac než kedysi pripomína jeho život a činnosť ako lekára a dobrodinca na juhu Chile, kde na neho dodnes s vďačnosťou spomínajú, aj jeho objavný cestopis z Patagónie.

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 na Orave, v dedine Jasenová v rodine slobodných sedliakov. Po absolvovaní stredoškolských štúdií v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom sa vrátil do rodnej dediny, kde v rokoch 1878 až 1884 pôsobil ako učiteľ. Pôvodne sa chcel prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, ale napokon sa po maturite v Šoproni rozhodol pre štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. Počas vysokoškolských štúdií sa aktívne zúčastňoval na činnosti kultúrneho spolku slovenských študentov Detvan, dva roky bol aj jeho predsedom.

Po skončení univerzity sa neúspešne pokúšal o prax na Slovensku a tak prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didoličovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač, kde pôsobil od 6. januára 1894 do 2. júna 1907. Z Dalmácie sa so svojou manželkou Periciou Didoličovou vysťahoval do Južnej Ameriky, do Čile. Po ročnom pobyte v Santiagu odišiel do najjužnejšieho čilského mesta Punta Arenas kde pracoval medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Stal sa prvým lekárom Červeného kríža v Patagónii, tam dodnes spomínajú na Martina Kukučína ako veľkého humanistu a dobrodinca. Po vzniku Československa žil striedavo v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine.

Literárne činný bol Martin Kukučín od roku 1883, keď začal publikovať krátke črty a poviedky najmä z dedinského prostredia ako napríklad Na hradskej ceste, Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy, Tri roje cez deň, Hody, Hajtman. V dielach sa spočiatku vracal do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, ale zároveň podával obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Vrchol jeho poviedkovej tvorby predstavujú diela Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Koniec a začiatok a Dies irae. Viaceré sa stali námetom filmových a televíznych spracovaní a získali nemalú obľubu v podaní našich popredných hercov.

Po niekoľkých poviedkach a cestopisných črtách napísal v Dalmácii román Dom v stráni, ktorý sa považuje za najlepšie románové dielo v slovenskej literatúre pred rokom 1918. Tvoriť neprestal ani v Južnej Amerike a po návrate do Európy vydal cestopis Prechádzky po Patagónii a rozsiahle päťzväzkové dielo Mať volá. V apríli 1928 Martin Kukučín ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v chorvátskom Pakraci 21. mája 1928 zomrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didoličovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj. Jeho telesné pozostatky ešte v roku 1928 previezli na Slovensko a 29. októbra 1928 uložili na Národnom cintoríne v Martine.

Poliklinika v čilskom meste Punta Arenas nesie jeho občianske meno Dr. Matteo Bencur, meno Kukučín zasa planétka s číslom 23444. V jeho rodnom dome v Jasenovej je zriadené múzeum, ktoré bolo v roku 2010 obnovené a jeho expozícia doplnená. V Medickej záhrade v Bratislave je umiestnená jeho socha od významného a medzinárodne uznávaného chorvátskeho sochára Ivana Meštroviča.