Dátum 15. apríl je jedným z najtragickejších v dejinách

Dátum 15. apríl je vzhľadom k množstvu tragických udalostí považovaný za najhorší deň v dejinách ľudstva. V takýto dátum sa potopil Titanic, vybuchla islandská sopka Eyjafjallajökull a vyhorela parížska katedrála Notre-Dame. A to nie je všetko… Mohol by to byť dátum ako každý iný, osud to však zariadil inak. Práve 15. apríl bol totiž svedkom mnohých tragických udalostí v dejinách ľudstva. V roku 1865 bol spáchaný atentát na amerického prezidenta Abrahama Lincolna, v roku 1927 sa rozvodnila rieka Mississippi a zaplavila 70.000 km2 a v roku 1989 zas na štadióne Hillsborough ušliapali 96 ľudí. Obrovské nešťastie priniesol aj bombový atentát na Bostonskom maratóne v roku 2013 a najhorší masaker v juhosudánskej občianskej vojne o rok neskôr. 15apríl 1912: Potopenie Titanicu

15. apríl 1912: Potopenie Titanicu

Loď R.M.S. Titanic mala byť najbezpečnejším plavidlom na svete, neprežila však ani prvú plavbu. Parník bol určený na prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou. S kapacitou 2.603 cestujúcich a 899 členov posádky bol najväčším na svete. Na svoju prvú a poslednú plavbu sa Titanic vydal z britského prístavu Southampton do amerického New Yorku 10. apríla 1912 s 2.227 ľuďmi na palube. V priebehu plavby dostala posádka lode niekoľko varovaní o ľadových kryhách, ktoré sa objavovali nezvyčajne ďaleko na juhu. Obsluha rádiostanice však bola natoľko preťažená, že kapitánovi a dôstojníkom odovzdala iba časť týchto správ. Dňa 14. apríla o 23.40 h narazil Titanic približne 150 kilometrov od kanadského ostrova Newfoundland na ľadovú kryhu, ktorá v 255 metrov dlhom trupe spôsobila 90-metrovú trhlinu a poškodila polovicu lodných komôr.

V priebehu dvoch hodín a 40 minút sa loď na úsvite nového dňa 15. apríla 1912 potopila do ľadových vôd Atlantického oceánu. Netrénovaní ľudia v nej mohli prežiť 5-10 minút, najodolnejší jedinci nemohli podchladeniu odolávať dlhšie ako 20 minút. Vyše 1500 cestujúcich zahynulo. Titanic mal totiž len 20 záchranných člnov, v ktorých sa 706 uzimených pasažierov plavilo po mori až do svitania, keď sa k nim priblížila loď Carpathia a vzala ich na palubu. Väčšina z tých, ktorí prežili, cestovala v prvej alebo druhej triede; najviac obetí bolo z lacnejších tried. Smrť sa však nevyhla ani niekoľkým z najbohatších ľudí sveta i známym osobnostiam.

15. apríl 2010: Ochromenie leteckej dopravy

Eyjafjallajökull je vulkán pod rovnomenným ľadovcom na území Islandu, ktorý v roku 2010 spôsobil dovtedy nevídané paralyzovanie leteckej dopravy v Európe. Sopka vtedy vybuchla až trikrát, pričom 13. apríla začala chrliť popol, dym a paru do výšky niekoľkých kilometrov. Islandské úrady evakuovali okolo 800 miestnych obyvateľov a okolo 70 turistov, ktorí uviazli v blízkosti sopky. V dôsledku roztápania ľadu sa po erupcii prudko zvýšili hladiny lokálnych vodných tokov, takže hrozilo nebezpečenstvo vzniku rozsiahlych záplav. Problém však bol aj vo vzduchu, Sopečný popol s malými úlomkami kamienkov, ľadu a piesku výrazne znížil viditeľnosť a mohol poškodiť motory lietadiel, preto došlo k zrušeniu letov v takmer celej Európe. Najprv zastavili prevádzku letiska v Británii, Belgicku, Holandsku, Dánsku a Švédsku a potom nasledovalo aj viacero ďalších krajín. Lietadlá neštartovali ani z najväčšieho európskeho letiska Heathrow, ktoré je kľúčové pre transatlantickú leteckú premávku. Doprava bola narušená od 15. do 21. apríla a potom znova v máji. V súčasnosti síce zažívame ešte horšiu situáciu, dovtedy však bolo masívne rušenie letov a zatváranie letísk bezprecedentné.

15. apríl 2019: Požiar katedrály Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame patrí k symbolom Paríža, ktorý ročne navštívi okolo 13 miliónov ľudí. Postavili ju na ostrovčeku Île de la Cité na rieke Seina na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika. Základný kameň gotickej stavby položili v roku 1163, v roku 1245 dobudovali dve veže a okolo roku 1250 dokončili priečelie. Celú katedrálu sa však podarilo dostavať až v roku 1345, teda po dlhých 182 rokoch. Odvtedy bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských aj politických udalostí. Prebiehali tam tiež korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 však bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky. V roku 2019 však čelila katedrála ešte väčšiemu nešťastiu. 15. apríla podvečer vypukol ničivý požiar a zničil jej strechu a štíhlu 96-metrovú vežu nad krížením lodí, ktorá sa zrútila podobne ako strecha katedrály a časť klenby. Zachrániť sa podarilo fasádu, dve hlavné zvonové veže a kamennú konštrukciu stavby. Požiar vyvolal vo Francúzsku i vo svete vlnu účasti a bezprecedentnú ochotu prispieť do zbierky na obnovu tohto klenotu gotického stavebného umenia.