Režisér a scenárista Peter Solan sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kinematografie. Mimoriadne postavenie v jeho tvorbe aj dejinách slovenského filmu má strhujúci príbeh Boxer a smrť s jedinečným Štefanom Kvietikom, ktorý získal medzinárodné uznanie. Nakrútil aj ďalšie pozoruhodné filmy Tvár v okne, Prípad Barnabáš Kos, Kým sa skončí táto noc, A pobežím až na kraj sveta. Peter Solan zomrel pred dvanástimi rokmi, 21.septembra 2013, po krátkej a ťažkej chorobe vo veku 84 rokov.
Peter Solan sa narodil 25. apríla 1929 v Banskej Bystrici. V 60. rokoch dvadsiateho storočia sa zaradil medzi najvýraznejších režisérov československej novej vlny. Medzinárodné uznanie a významné ocenenie na MFF v San Franciscu v roku 1963 získal sugestívnym dramatickým príbehom odohrávajúcim sa v prostredí koncentračného tábora Boxer a smrť. Hoci je mnoho akčných boxerských filmov, práve príbeh väzňa a veliteľa koncentračného tábora má hlbokú myšlienku a presah za hranice doby – bojovať o život v duchu fair play môžu iba dvaja partneri, ktorí majú rovnaké podmienky. Štefan Kvietik v tomto filme podal strhujúci výkon a právom túto postavu možno zaradiť k jeho životným úlohám.
Peter Solan vyštudoval filmovú réžiu na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe. Pracovať začal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, v roku 1956 prešiel do Štúdia hraných filmov a spolu s režisérom a dramaturgom Františkom Žáčkom nakrútil dlhometrážny hraný film podľa satirických poviedok Petra Karvaša Čert nespí. Podľa scenára Jozefa Alexandra Talla samostatne režíroval prvú slovenskú filmovú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil. V hranej tvorbe Peter Solan spolupracoval predovšetkým so spisovateľom Petrom Karvašom – Prípad Barnabáš Kos, Pán si neželal nič, Sedem svedkov a Malá anketa a so scenáristom Tiborom Vichtom – Tvár v okne, Kým sa skončí táto noc či Tušenie.
V rokoch normalizácie ho z politických dôvodov preradili do Štúdia krátkych filmov, kde sa venoval tvorbe dokumentov, z ktorých mnohé získali významné ocenenia na filmových festivaloch. K hranému filmu sa opäť vrátil v roku 1979 a nakrútil filmy A pobežím až na kraj sveta, Tušenie a O sláve a tráve. Filmársky život Petra Solana v 60. rokoch aj v časoch normalizácie bol poznačený nedôverou a sabotovaním jeho filmovej práce, napokon sa však dočkal ocenenia. V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu za celoživotný prínos slovenskej kinematografii udelili Cenu Asociácie slovenských filmových klubov. Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2013 udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Zdroj: Wikipedia, ČSFD, Teraz.sk, dafilmsk.sk, Moja kultúra
Foto: Bystricoviny, IMDb, Moja kultúra
