Ivan Bukovčan sa zaradil medzi najvýznamnejších slovenských dramatikov a filmových scenáristov. Drámy Pštrosí večierok a Kým kohút nezaspieva už desaťročia patria do stálej dramaturgie našich popredných divadiel. Ešte výraznejší je jeho zástoj vo filmovej tvorbe. Bez jeho skvelých scenárov by sotva vznikli také klenoty slovenskej kinematografie ako Čertova stena, Rodná zem, Posledná bosorka, Šťastie príde v nedeľu, Statočný zlodej či Pieseň o sivom holubovi aj legendárna tatranská trilógia Medená veža, Orlie pierko a Stratená dolina. Ivan Bukovčan sa narodil 15. septembra 1921 a odišiel priskoro 25. mája 1975, mal iba 53 rokov.
Ivan Bukovčan sa narodil v Banskej Bystrici, bol synom lesníka, čo formovalo jeho vzťah k horám a prírode. Študoval na gymnáziu v Prešove a istý čas aj v Prahe, kde sa zoznámil s tvorbou Emila Františka Buriana, Jiřího Voskovca aj Jana Wericha. Neskôr študoval právo v Bratislave. Už počas vysokoškolských rokov začal písať články o filmovej tvorbe, pracoval ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, bol parlamentným spravodajcom a šéfredaktorom pobočky denníka Národná obroda v Prahe. Od roku 1948 pôsobil ako dramaturg Československého štátneho filmu. Navštívil viaceré vojnou zdevastované krajiny v Európe, napísal knihu reportáží Rozpačitý mier a cestopis Kuba bez brady.
Ťažisko jeho tvorby však tvorili divadelné hry a filmové scenáre. Po dramatickom debute, veselohre Surovô drevo napísal Ivan Bukovčan historickú komédiu Diablova nevesta. Nasledovali diela, v ktorých centre je svedomie človeka a otázky o kolektívnej vine či strachu. Patrí k nim Pštrosí večierok, pod televízne spracovanie je ako režisér podpísaný Július Pántik. V hre Kým kohút nezaspieva pyká za zavraždenie nemeckého vojaka desať rukojemníkov, musia vybrať jedného, ktorý sa obetuje a zachráni k životy ostatným. Hra o existenciálnych otázkach a o správaní človeka v krajnej situácii má svoje osobité miesto v dejinách slovenskej literatúry. Triptych s názvom Zvieracia trilógia uzatvára dráma Zažeň vlka.
Ivan Bukovčan stál pri formovaní slovenskej filmovej scenáristiky. Spomeňme Čertovu stenu, hudobno-tanečný film Rodná zem či historickú drámu Posledná bosorka. Napísal scenáre populárnych komédií Šťastie príde v nedeľu a Statočný zlodej. Ivan Bukovčan sa s Vladimírom Mináčom podpísal pod skvelý režisérsky debut Stanislava Barabáša, poviedkový vojnový film Pieseň o sivom holubovi.
Mimoriadnu popularitu si získal príbeh o priateľstve troch mužov z prostredia tatranskej prírody Medená veža režiséra Martina Hollého. Pred kameru sa postavili poprední slovenskí herci ako Štefan Kvietik, Ivan Mistrík, Ivan Rajniak, Emília Vášáryová, Július Vašek, Vlado Müller alebo Michal Dočolomanský. Voľným pokračovaním sú Orlie pierko a Stratená dolina.
Ivan Bukovčan bol milovníkom hôr aj nadšeným športovcom. Vo februári 1975 utrpel počas lyžovačky úraz, zomrel na infarkt niekoľko mesiacov po zranení 25. mája 1975 v Bratislave vo veku iba 53 rokov.
Zdroj: Wikipedia, Teraz.sk, ČSFD, SME
Foto: Bystricoviny, STVR, IMDb
