Pri zrode Slovenského národného divadla stáli prví štyria slovenskí profesionálni herci Andrej Bagar, Ján Borodáč, Gašpar Arbét a Jozef Kello a ako jediná žena Oľga Borodáčová-Országhová. V legendárnej Marške, ako sa hovorilo Propagačnému činohernému súboru SND, vytvorili tak základ činohry našej prvej scény. Oľga Borodáčová-Országhová bola teda prvou profesionálnou slovenskou herečkou. Spolu so svojim manželom, hercom, režisérom a pedagógom Jánom Borodáčom pred viac než sto rokmi, kládli základy nášho divadelníctva. Zomrela 13. septembra 1986 vo veku takmer 87 rokov, svojho manžela prežila o 22 rokov.
S jej menom je spojená úctyhodná séria postáv slovenskej klasickej drámy, ktorým predovšetkým na doskách Slovenského národného divadla dala vnútornú harmóniu, kultivovanosť a noblesu. Práve kultivovaný hlasový prejav ju predurčil stvárniť už v repertoári Propagačného súboru SND množstvo významných ženských a dievčenských postáv vo svetovej aj slovenskej dramatickej tvorbe.
Oľga Borodáčová sa narodila ako Oľga Országhová 16. decembra 1899 v Záturčí, dnes mestskej časti Martina. V Martine absolvovala obchodnú školu, no ako úspešná herečka ochotníckeho divadelného súboru vo Vrútkach oznámila otcovi, že chce ísť študovať herectvo do Prahy. Oľga Országhová napokon vyštudovala dramatické oddelenie Pražského štátneho konzervatória. Tam sa stretla s Jánom Borodáčom, najskôr ako so spolužiakom, potom kolegom v prvom angažmán v Propagačnom súbore SND, takzvanej Marške v rokoch 1921-1922 a napokon jej manželom. Od roku 1924 bola členkou činohry SND – s výnimkou rokov 1945 až 1953, keď s manželom, hercom, režisérom a pedagógom Jánom Borodáčom odišla do Východoslovenského Štátneho divadla v Košiciach. Sem ho vyslalo vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety ako štátneho intendanta a zverilo mu vedenie divadla.
V postave Alžbety v dráme Alžbeta Anglická hosťovala v pražskom Národnom divadle a úspešne priviedla na slovenské javisko celý rad veľkých ženských postáv svetovej drámy – bola Lady Macduffovou v Shakespearovom Macbethovi, Violou vo Večeri trojkráľovom, Nasťou v Gorkého hre Na dne, Varjou v Čechovovom Višňovom sade, Sofoklovou Antigonou aj Iokastou. Nemenej zaujala úlohami v slovenskej dramatickej tvorbe, jej legendárnou komickou postavou bola Mara v Tajovského Ženskom zákone, ktorú hrávala tri desaťročia. Po návrate do SND dostala viacero príležitostí v postavách matiek i starien. Vytvorila spolu okolo 320 postáv. Ako jedna z prvých slovenských herečiek dostala príležitosti v rozhlase. Jej monológ Salome z Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias stojí na počiatku dejín umeleckého vysielania slovenského rozhlasu v roku 1926.
Na striebornom plátne debutovala Borodáčová-Országhová v roku 1935 v snímke Milan Rastislav Štefánik, opäť českí filmári ju obsadili do filmu Neporažená armáda. Do slovenskej kinematografie vstúpila filmom Katka v réžii Jána Kadára (neskôr spolupracoval s Elmarom Klosom a nakrútili napríklad oskarový Obchod na Korze), hrala vo filme Paľa Bielika Priehrada a v komédii Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Otakar Vávra ju obsadil do filmu Nástup. Hrala v televíznej inscenácii známej divadelnej hry Ivana Stodolu Bačova žena v réžii Karola L. Zachara. Naposledy sa na filmovom plátne objavila vo vojnovej dráme Život na úteku v roku 1975.
Rovnako ako jej manžel vyučovala na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii herectvo v rokoch 1928 až 1942. Do dôchodku odišla v roku 1978. To už bola 14 rokov vdovou, jej manžel, o sedem rokov starší Ján Borodáč, zomrel v roku 1964. Prežila ho o celých 22 rokov. Oľga Borodáčová-Országhová, naša prvá profesionálna herečka, zomrela 13. septembra 1986 v Bratislave.
Zdroj: SND, Wikipedia, ČSFD, Teraz.sk
Foto: FB, Divadelný ústav, Ženy v meste, Slovenský filmový ústav
