Jedinečná speváčka ľudových piesní Eva Studeničová zomrela 12. apríla 1943 v Moravskom Sv. Jáne, dožila sa cez 92 rokov. Jej spev obdivoval aj profesor Karol Plicka a našťastie o takmer dvadsať rokov skôr nahral a zapísal okolo 250 piesní v jej podaní. Vďaka Plickovej zbierke sa môžeme týmito ľudovými piesňami dýchajúcimi minulosťou aj dnes potešiť a obohatiť.
Karol Plicka nezabudnuteľným spôsobom zachytil Slovensko, krásu krajiny a jej ľudu a jeho tradícií a prejavov vo svojich filmoch, fotografiách, knihách a záznamoch. Pri svojich cestách za ľudovým umením nahral v decembri 1924 u 73-ročnej Evy Studeničovej v Svätých Jánoch (dnes Moravský Svätý Ján) 250 piesní. Bola z tých vzácnych nositeľov a reprezentantov spevnej tradície, s ktorými sa stretneme v piesňových oblastiach už len celkom ojedinele. Mala neobyčajne zaujímavé podanie najmä tiahlych melódií, používala zdobený, cifrovaný spôsob spevu so silnými improvizačnými schopnosťami.
Eva Studeničová sa narodila 21.12.1851 rodičom Terézii a Floriánovi Tomkovým z Jánov v chudobnej rodine. Už ako 6- ročné dievča pásala kravy, do školy chodila len v zime. Od 14 rokov chodila na panský výžinok nielen v okolí, ale cez žatvu aj do Rakúska. Ako 22-ročná sa vydala za Michala Šefca. Mala päť detí, tri umreli. Po 15 rokoch spoločného života jej muž zomrel. Ako vdova chodila predávať na trh do Viedne: Kúpila vajcia, kus prešla peši a potom vlakom do Viedne, na rínku tovar popredala, za peniažky niečo potrebné nakúpila a išla naspäť domov. Neskôr sa vydala za vdovca Štefana Studeniča zo Závodu. Každý mal po dve deti a spolu mali ešte jedného syna. Po prvej svetovej vojne umrel aj jej druhý manžel. Cez všetky životné peripetie, biedu a trápenie si však obľúbila zo všetkého najradšej spievanie. V ňom nachádzala aj v najťažších chvíľach potešenie.
Evu Studeničovú volali často na svadby, lebo vedeli o jej umení zabaviť ľudí svojím spevom a nespočetným množstvom piesní. Ešte aj vo vysokom veku si pamätala všetky slohy dlhých baladických piesní. Sama k tomu povedala: „Jak sem pjesňičku bárde očula, v noci mi to došlo šecko do hlavy a ráno sem to už vjedzela a už sem to potom nezapomenula.“ Eva Studeničová zomrela 12. apríla 1943 v Moravskom Svätom Jáne.
Ornamentálny spev je určitý spôsob prednesu zväčša tiahlych piesní vo voľnom tempe, kde sa využívajú rôzne melodické ozdoby na ozvláštnenie melódie. Dokážu to len speváci výnimočne talentovaní, zžití s prostredím, kde vyrástli, aby tak obohatili domáce spevné podanie až po samú hranicu dokonalosti. Plicka hľadal takýto podobný štýl spevu veľa rokov márne, až ho nakoniec našiel u Evy Studeničovej. V roku 1928 vyšiel vo vydavateľstve Matice slovenskej výber 43 ľudových piesní – rukopisných zápisov Karola Plicku. K 90. narodeninám prof. K. Plicku vyšla v roku 1984 čiastočne upravená a doplnená reprezentatívna zbierka „Eva Studeničová spieva z piesňovej zbierky Karola Plicku“. Zbierka je vzácnym svedectvom kedysi živého, dnes už zaniknutého archaického spevu v starom ozdobnom štýle, ktorý uchovala výnimočná speváčka z Moravského Svätého Jána. Vďaka Plickovej zbierke sa môžeme týmito ľudovými piesňami dýchajúcimi minulosťou aj dnes potešiť a obohatiť.
Zdroj: Záhorské múzeum, Lanšper.sk
Foto: Lanšper.sk, ezahorie.sk, FB
